Príbeh: Bola som ako pizza na objednávku

O tomto príbehu vie málokto. Veronika ho uzamkla na dvadsať zámkov. Hanbí sa, že ju Roland tak ponížil a ešte viac, že si to nechala.

05.07.2012 14:38
Aby vo vašom šatníku vládol poriadok Foto: ,
Príbeh: Bola som ako pizza na objednávku
debata

„Keď sme sa tak bavili s babami, každá už niečo podobné zažila. Bohužiaľ, nemáme predsa len šťastie na tých pravých, ešte trochu vody pretečie, kým ich stretneme,“ začína svoje rozprávanie mladá nešťastná žena z Bratislavy.

Roland bol z Bratislavy tiež. Veronika sa doňho zahľadela, pretože podobne ako ona, študoval hru na bubny. On už mal svoju kapelu, išlo mu to. Ona bola začiatočníčka, ktorej dával lekcie. Tak nejako sa spoznali. „Ale išlo len o sex. To sme obaja od začiatku pochopili,“ vysvetľuje Veronika a dodáva, že síce mali spoločnú záľubu (bubny), nič iné ich nespájalo. „A verte, o hudbe sme sa dlho baviť nevedeli.“

Nemrzelo ju ani tak to, že opäť stretla muža, ktorý ju nepovedie pred oltár, ako to, že so sebou nechala zametať. K ich prvej spoločnej noci prišlo zakrátko, asi po dvoch týždňoch. Ale stálo to za to. „Konečne. Zažila som s ním vo svojom živote asi ten vrchol, už nič lepšie ma asi nepostretne,“ hovorí Veronika na margo toho, aký bol vynikajúci v sexe.

Akosi jej nedochádzalo, že ich vzťah, ak sa tak vôbec dal nazvať, nikam nesmeruje. On doň nič nedával, dokonca si všimla aj z jeho strany ťahy, ktoré hovorili o tom, že ju pred okolím tají. Potom však začal pritvrdzovať. „Ospravedlňovala som si to všelijako. Napríklad, že no čo, je lakomý, božemôj.“ Keď si totiž Roland všimol, že sa Veronika naňho sexuálne namotala, začal to zneužívať.

Bolo to čudné, hanbím sa o tom hovoriť, vraví Veronika. Opisuje, že kedysi po ňu Roland prišiel na aute a odviezol ju aj späť domov, no to sa začalo stávať stále ojedinelejšie. Keď sa to preklopilo a on zistil, že ju má v sieti, vyžadoval od nej, aby prišla autom sama, alebo električkou, hocijako a raz dokonca pritvrdil, keď žiadal, aby so sebou priniesla aj liter vína. „Nikdy predtým som sa necítila poníženejšie. Tá predstava, že k nemu cestujem ako pizza, ktorú si objednal, alebo nejaká lacná šľapka. Bolo to hrozné. Onemela som. On si to predstavoval tak, že ja prejdem polovicu mesta a on mi otvorí dvere v papučkách a župane.“

Urobila to najlepšie, čo mohla: Celkom sa odmlčala. Potom sa to preklopilo. Jej ticho vnímal veľmi bolestne. Uvedomoval si, že ju stráca. Už však bolo neskoro. A Veronike ostala na tohto muža veľmi trpká spomienka, za ktorú, ako je presvedčená, si môže len a len sama.

Text: dz pre Žena.Pravda.sk
Foto: SHUTTERSTOCK

debata chyba

+ Pravidelným cvičením môžete docieliť zdravý a vyrovnaný chrbát.
Neponižujte sa, ste lepší ako si myslíte,...

+ Nebojte sa, čo má prísť príde, ale môžete tomu aj dopomôcť.
Nenechajte nikoho aby si z vás robil srandu, alebo...