Ahoj, Max! Po 8 rokoch som sa rozišla s mojou prvou veľkou láskou a priznám sa, že tento rozchod ma dosť zomlel. Myslela som si totiž, že moja prvá láska, ktorú som dlho hľadala, bude aj posledná a celoživotná. Bola som z toho rozchodu celý minulý rok v dosť zložitej, hystericko-depresívnej, pochybujúcej, rozjímajúcej, hodnotiacej fáze, ktorá s mojou psychikou narobila niečo, čo sa podobá na vajíčkovú omeletu. Proste som bola dosť mimo. V tejto „mimo“ fáze som si začala, proti všetkým mojim zásadám, aférku s jedným ženatým „týpkom“, ktorá je stále aktuálna. Z „mimo“ fázy sa už pomaly začínam dostávať do normálu, a preto premýšľam, čo s načatou aférkou. Pokračovať? Ukončiť? V časoch porozchodovej depresie mi tento pomer dosť pomohol. Páčilo sa mi flirtovanie, esemeskovanie, horúce pohľady, sex. Pomáhalo mi to zabudnúť na bolesť, ktorú som cítila, bol to vlastne jediný svetlý bod v temných dňoch. Cítila som sa žiadaná, v čase, keď ma niekto druhý odkopol. Je to však proti mojim zásadám. Nielenže je proti mojim zásadám spávať so ženatými mužmi, ale aj spávať s niekým, koho vôbec nemilujem, iba kvôli sexu. Celú tú aférku by som vlastne vôbec nebola začala, keby ma nezačal baliť ON a keby som si nepovedala, že je to síce chyba, ale kedy inokedy mám nárok urobiť v živote chybu, keď nie teraz – v štádiu krachu môjho vzťahu a mojej psychiky. A okrem toho som si potrebovala vynahradiť nedostatočný a nefungujúci sex v posledných fázach môjho vzťahu. Cítim sa teraz vlastne tak trochu schizofrenicky a neviem sa rozhodnúť, ktoré svoje JA mám počúvnuť. Jedno JA by chcelo v aférke pokračovať, pretože sex je fajn, vzrušenie je fajn, motýliky v bruchu sú fajn a ako sama seba poznám, bude mi trvať ešte hodnú chvíľu, než si nájdem životného partnera číslo 2, s ktorým si to budem rozdávať z lásky. Druhé moje JA si trieska hlavu o stenu z toho všetkého, čo robím a kam som sa to dostala, a vyhadzuje mi na oči, že som iba úbohá štetka, ktorá sa spolupodieľa na podvádzaní niečej milej manželky. Mala by som to skončiť a brať to iba ako chybný krok vedľa v čase personálnej krízy. Lenže čo s tými vecami, ktoré sú fajn a nechcem sa ich vzdať? Ešte nie. Prosím, poraď mi: Mám robiť to, čo chcem: užívať si pokým sa dá; alebo to, čo sa má: zachovať sa ako rozumný človek a ukončiť to?
//Eleonóra, 30+
//
Morálne zásady má človek na to, aby sa nimi riadil, nie na to, aby robil presný opak a potom sa nechal obžierať výčitkami svedomia. Ty nie si v situácii, že nemáš iné východisko než spávať s chlapíkom, ktorého nemiluješ a ktorého možno miluje nejaká žena, čo mu varí večeru a hovorí pri šporáku deckám, že s večerou počkajú na tatinka. Ty máš iné východisko. Môžeš mať tisíc iných chlapov, s ktorými keď budeš v posteli – a či s láskou alebo bez lásky – nikomu tým nebudete ubližovať, iba ak sebe. Rozhodne sa nechcem tváriť ako moralista, lebo stávajú sa aj veci, kde je ťažko povedať, čo je správne a dobré, kde sú pre a proti zamotané a neprehľadné. Lenže spávať so ženatým chlapíkom bez lásky, mať aférku ako náplasť na citovú oškreninu je jednoducho somarina. Pretože je tu svedomie. Pretože je tu karma. Pretože – ako hovorí môj kamarát – život má pamäť a raz môžeš byť ty na mieste tej milej manželky. Mimochodom, niektorí ľudia prisahajú, že kým máš sexuálny vzťah s jedným, nemôžeš nadviazať plnohodnotný vzťah s druhým, nedovolia ti to energetické polia. Znie to čudne, ale keď vidím to množstvo ľudí, čo majú „preklenujúce sexuálne vzťahy bez lásky“ a pritom márne čakajú, že stretnú „toho pravého“ – zdá sa mi, že na tom možno niečo bude. Chybu máš za sebou a keď už nie si mimo, mala by pokračovať v takom spôsobe života, ktorý bude nielen príjemný, ale budú s ním súhlasiť obe tvoje JA. Myslím, že je to celkom pochopiteľné.
Toto je poradňa s ručením obmedzeným. Ak máte problémy a pocit, že by sa vám zišiel môj nezaujatý pohľad, napíšte mi mail s označením PORADŇA na maxim@matkin.sk //alebo list na adresu redakcie na meno Maxim E. Matkin. Uveďte, prosím, aj svoj vek a meno, pod ktorým chcete, aby bol váš príbeh zverejnený. Odpovedám len prostredníctvom tejto poradne!
//Text: Maxim E. Matkin pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK