Mám zachraňovať rodinu?

PSYCHOPORADŇA MAXIMA E. MATKINA: Pripustite si aj tú možnosť, že manželova starostlivosť o deti môže byť aj akýmsi prvým krokom na ceste odpustenia.

22.02.2013 16:38
Psychoporadňa Maxima E. Matkina: Mám... Foto:
Psychoporadňa Maxima E. Matkina: Mám zachraňovať rodinu?
debata

Dobrý deň, mám 40 a pred rokom a pol sme sa s manželom a deťmi (11 a 8) presťahovali do zahraničia. Manželovi firma ponúkla vysokú pozíciu v jednej z pobočiek a deťom uhradila medzinárodnú školu. Ja som dala v práci výpoveď a o dva mesiace sme už bývali inde. Nebola to prechádzka ružovou záhradou ani pre jedného z nás, nová reč, nové prostredie… ja som sa starala o deti, robila im komplet servis. Popri ich škole som si našla jazykový kurz. Manžel robieval stále dlhšie, potom do práce začal chodiť aj cez víkend. Nič som mu nevyčítala… len som upadla do depresie, prestala som s mužom intímne žiť, komunikovať, bola som stále smutná, plakávala som. Manžel to riešil ponižovaním ma, klamaním a rečami, že už ku mne nič necíti. Tie reči mi spôsobovali strašné muky, skúšala som ho prehovoriť do manželskej poradne, no bezvýsledne. Potom som prišla na to, že má milenku. Tvrdil, že ona nie je tá príčina. Aby som sa zachránila, musela som to ukončiť s tým, že z bytu pôjde preč on alebo ja. Vysťahoval sa o pár dní, len čo sme to oznámili deťom. Bola som rozhodnutá odísť na Slovensko. Deťom sa to nepáčilo, lebo si tu zvykli a aj manžel na mňa tlačil, nech dokončia ročník. Deti začali byť odporné. Viem, nebolo to pre ne ľahké, otca majú radi a ja som im o ňom nič zlé nepovedala, ani to, že má inú ženu, aj tak by to nepochopili. V tomto zúboženom stave, po preplakaných nociach som si našla dobrú prácu na pol roka, ktorá však vyžaduje dosť cestovania. Karta sa obrátila, manžel je teraz s deťmi a zrazu to ide, zrazu si vie všetko zariadiť, aby stihol pre ne ísť do školy a učil sa s nimi. Ja im ho brať nechcem, naopak… lenže potrebujem žiť aj vlastný život, chcem ešte zažiť lásku, chcem mať rodinu, nevládzem sa už obetovať kvôli deťom, tie vám za to totiž vďačné nikdy nebudú, zapamätajú si zážitky plné akcie s otcom, lebo on má na to peniaze a nie to, kto k nim vstával v noci, keď boli choré. Každý mi radí, že musím o deti zabojovať a povedať im o ňom, ako to bolo, ja som ich vypiplala a on si budoval kariéru. Teraz je otec roka, že mu na nich strašne záleží a domov nechodil len kvôli mne. Ja si ich nechcem kupovať a to, čo im on dá po stránke finančnej a zážitkovej im ja v živote dať nebudem môcť. A o deti sa predsa medzi dvoma ľuďmi nebojuje, deti nie sú hračky. Práca mi pomáha zabudnúť a veľa cvičím, aby som vykompenzovala ten stres. Ostať tu však nemôžem, kvôli sebe, ešte k nemu prechovávam city, ale aj hnev, chce to čas a tu sa nezahojím. Ale čo tie deti? On bude chcieť zostať tu, aj deti, ale ja som tu ako v klietke. Staršia dcéra tvrdí, že nenávidí Slovensko a zostane bývať s otcom. Ale akú tu budú mať rodinu a zázemie? Jednu kamarátku, ktorú má v škole? Medzinárodná škola ich neintegruje do prostredia, kde žijú a my štyria už nie sme jedna rodina. Neviem, čo by bolo najsprávnejšie.
//Lucia
//
Za rok a pol ste toho zažili toľko, že to by položilo aj koňa. Viete, aké rozhodnutie by bolo najsprávnejšie v tejto chvíli? Žiadne. Máte prácu na pol roka, školský rok bude deťom trvať až do leta. Päť mesiacov nemusíte rozhodnúť nič, len sa trochu skonsolidovať. Pracujte, cvičte a usmievajte sa, hoci zo začiatku aj nasilu. Detí sa nič nepýtajte, nič nevysvetľujte, len s nimi trávte čas. Ste ich mama, inú nemajú a nech sú akokoľvek protivné, sú také preto, že sú zmätené, nie preto, že by vás nemilovali. Vaša budúcnosť vám do leta neutečie, buďte deťom mamou a pozorujte vývoj situácie. Buďte nad vecou. Čakajte, je to oddychový čas. Pripustite si aj tú možnosť, že manželova starostlivosť o deti môže byť aj akýmsi prvým krokom na ceste odpustenia. Nemusí to tak byť, ale môže a myslím, že ešte pár týždňov môžete nechať pootvorené dvere. Máte za sebou všetci ťažké stresujúce obdobie, v ktorom sa pod tlakom stali chyby. Počkajte ešte, chvíľu zhlboka dýchajte, kým urobíte definitívne rozhodnutia. Rodina, ktorou ste pred 18 mesiacmi boli, za ten pokus stojí.

Toto je poradňa s ručením obmedzeným. Ak máte problémy a pocit, že by sa vám zišiel môj nezaujatý pohľad, napíšte mi mail s označením PORADŇA na maxim@matkin.sk //alebo list na adresu redakcie na meno Maxim E. Matkin. Uveďte, prosím, aj svoj vek a meno, pod ktorým chcete, aby bol váš príbeh zverejnený. Odpovedám len prostredníctvom tejto poradne!

//Text: Maxim E. Matkin pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK

debata chyba

+ Dnes si jednoznačne oddýchnite do sýtosti, potrebujete to.
Nesnažte sa o niečom presvedčiť, sami dobre viete ako...

+ Dajte prednosť varenej strave, na rýchle občerstvenie zabudnite.
Nemusíte byť dobrý vo všetkom, každý je dobrý v...