Malý Leonko sa narodil 17. mája 2024. „Leonko sa vypýtal na svet o mesiac skôr tak sme si naňho pár dní museli počkať, no oddnes je naša rodinka pokope a náš synček je konečne s nami doma,“ pripísala Aless k rozkošnému záberu so synčekom na Instagrame. Doteraz však neprehovorila o tom, čím si počas tehotenstva a pôrodu prechádzala. A veru, že to nebolo jednoduché.
Čítajte viac Pripravte si vreckovky: Dojme vás k slzám, ako Natálie Kočendová oznámila blízkym svoje tehotenstvo
„Ja som už zvyknutá, že život je taká skúška,“ začala Aless v podcaste Na gauči s Nasklee s tým, že momentálne je to, našťastie, veľmi stabilné. „Prvý polrok bol, že masaker s tým dieťaťom. My žijeme v Turecku momentálne,“ uviedla a dodala, že žijú v meste Samsun. „Tam som aj rodila. A keď som rodila, som ešte nevedela turecky. Dnes už aj pokecám. Dohovorím sa. No nie je to asi, že na jednotku,“ priznala. „Rodiť v Turecku bez turečtiny… My sme zrovna v meste, kde nevedia anglicky,“ dodala.
„Čiže kričať na sestričku v jazyku, ktorý nepoznáš, bola fakt haluz,“ zasmiala sa raperka. „Mali sme veľmi komplikovaný pôrod a tak ďalej. Čiže kým som sa so všetkým nejak vysporiadala, bolo to prvé mesiace emočne veľmi náročné,“ uviedla. Dodala, že jej synček sa narodil v 36. týždni. „Už od siedmeho mesiaca, ako keby, mi začal predčasný pôrod. Čiže už sa to mesiac iba tak, že som ležala, hore nohy, aby sme vlastne vydržali aspoň do toho ôsmeho mesiaca,“ prekvapila Aless.
„On sa narodil so zápalom pľúc, čiže bol prvé dni… Prvý týždeň bol vlastne v umelom spánku. No a to bolo niečo neopísateľné s tým, že ja som mala abrupciu placenty – odtrhla sa mi placenta. Vnútorné krvácanie s tým, že obaja sme takmer umreli. Byť doma bez toho dieťaťa s tým, že chceš kojiť, nemáš koho kojiť, v cudzej krajine, sama. No bolo to veľmi nepríjemné. A hlavne, celé dni som len čakala s tým telefónom, čo mi napíšu z toho oddelenia, kde bol, že či už sa prebral alebo sa neprebral. Nikto nevedel povedať, ako to bude. Našťastie, bol úplne silný, že do pár dní ho prebrali z toho umelého spánku a to bol najkrajší deň na svete,“ zverila sa.
„Potom prišla tá realita, že to dieťa prišlo po dvoch týždňoch z inkubátora domov a vôbec nemal vyvinutý sací reflex. Nevedel piť ani z mlieka, ani z prsníka. Ani tak, ani tak. Celé dni plakal, koliky, nedovyvinuté trávenie. Čiže ten prvý polrok bol taký, že keď mi niektoré kamarátky hovoria, že vau, ja som mala najkrajší prvý polrok, bábätko len spalo, tak ja si hovorím s takou hanbou v hlave, že ja by som ho chcela vrátiť – ten prvý polrok niekde – toho malého aj s tými vecami. Ale musím povedať – od pol roka je to najkrajšie obdobie v mojom živote,“ priznala s úsmevom.
„Ja si hovorím, že po tom prvom polroku, kedy fakt neviem ako sme prežili obidvaja. Proste… v zahraničí, sami. Ja som bola na to dieťa viac-menej úplne, úplne sama. Muž na tréningoch, keďže hrá futbal – na tréningoch, na zápasoch – a my sme boli úplne sami, čiže bol to masaker. Ale to ťa tak posilní,“ priznala s tým, že teraz, keď si spomenie na minulosť, len tak ľahko ju niečo nerozhádže a dnes sa nad malichernými problémami zasmeje.
Pôrod na Slovensku nevyšiel
Aless s manželom v Turecku žijú už druhý rok. Prežila tam teda aj celé tehotenstvo. „Dva mesiace potom, ako sme sa nasťahovali, v septembri, som zistila, že som tehotná. No akože však všetko dobré, paráda. My sme sa dlho snažili, nedarilo sa, čiže boli sme šťastní. No a potom, v piatom mesiaci, som odletela na Slovensko s tým, že si idem dať robiť nejaké testy a podľa mňa v mojej hlave bol vtedy plán, že budem rodiť na Slovensku. Lenže mne už sa potom v jednom lete tak skomplikovalo, po príchode späť do Turecka, tehotenstvo, že už som nemohla letieť,“ zverila sa Aless.
Čítajte viac Moderátor Samuel Procházka a jeho manželka Viky to nemali jednoduché: Synček im po pôrode mohol zomrieť
„Tým, že som tam krvácala a tak, takže už to bolo, že nejdeme to riskovať. Tým, že sme sa dlho tešili na to bábätko, tak som si povedala, že tak to riskneme a porodím tu,“ opísovala ďalej.
Traumu z pôrodu však zatiaľ nemá spracovanú. „Ja neviem, dá sa to spracovať? Trvá to roky. Podľa mňa to chce iba čas,“ uviedla. „Pre mňa to bolo neopísateľne ťažké a prvý polrok som plakala vždy, keď sa ma niekto spýtal ohľadom toho pôrodu. Bolo to fakt… aj teraz už som taká, že slzy na krajíčku, lebo ja neviem… Neviem to ani slovami opísať. Strašne je ťažké toto celé spracovať, prijať, že sa to tak stalo, ako to je. A dívať sa na to s tým, že dnes mám fakt zdravé, krásne, láskavé dieťatko, je zvláštne pre mňa,“ uzavrela s tým, že neznášala to obdobie, no dnes je najšťastnejšia.
