Adela Vinczeová je inteligentná žena, ktorá vo všetkých rozhovoroch dokazuje, ako dokáže brať veci s nadhľadom a veľmi racionálne. Aj vďaka tomu ide príkladom mnohým ženám a matkám. Aj ona je však iba obyčajný človek, ktorý sa dokáže hnevať.
Čítajte viac Hovorila som si, že nie som dosť dobrá, priznala Vinczeovej Bagárová. Nepodarený koncert ju takmer stál kariéru, chcela skončiť
„Dokážem sa hnevať,“ uviedla v podcaste Na Gauči s Nasklee. „Myslím si, že by som sa mohla aj viac vedieť hnevať na niekoho, ale možno, že z toho… Mám fakt – a teraz to hovorím úprimne, ja nerobím zo seba žiadneho Dalajlámu – pochopenie pre všetkých ľudí, aj keď sa správajú nepochopiteľne,“ dodala s tým, že máme v sebe rôznu mieru čohokoľvek – integrity, sily a nejakých okolností, do ktorých nevidíme. „Takže ja sa potom vlastne veľmi rýchlo prestanem hnevať, lebo si vždy poviem, že neviem, čo za tým je,“ opísala ešte Adela.
Je však verejne známe, že pred časom sa jej s manželom podarilo adoptovať si synčeka. Ako je to teda s Adeliným hnevom pri ňom? „Hnevám sa často na seba, lebo nejakú situáciu nezvládam. Hnevám sa najčastejšie na seba preto, že si neviem určiť hranice. Napríklad aj pri tom dieťati je to také, že ho nechám zájsť až tak ďaleko, že mi potom prdnú nervy. A vlastne ten prdnutý nerv je na mňa, že som to nechala tak ďaleko zájsť,“ priznala s tým, že sa vie hnevať veľmi pokojne a rýchlo do nej príde pochopenie. A to učí aj svoju malú ratolesť.
„Učím aj malého, že hnevať sa je OK, že sa treba. Aj mu vždy hovorím: Ja ti rozumiem, že sa hneváš, môžeš sa hnevať koľko chceš, ale nekop ma. Násilie nie. Ale hnevaj sa, pokojne. Ja rozumiem, že plače, nebudem súdiť, či to bolo treba, ale akože plač, jasné. Keď ja plačem, tak mu to potom tiež vysvetlím,“ opísala ešte Adela.
A čo manželské hádky? „Keď sa napríklad pohádame s Viktorom, že trošku tak vyštekneme po sebe. Nie je to nič dramatické. Nie, my sa nevieme zas ani hádať, takže nebola by z toho úspešná telenovela. Hej, iba také… Trošku tak zvýšime hlas. My sa niekedy aj tak dynamicky rozprávame o nejakých názoroch a teda Maxík, že: To sa už hádate? Hovorím, to sa nehádame, to sa len tak dynamicky rozprávame. Takže vtedy vždy prídem za Viktorom, ho objímem, aby bolo jasné, že je to len taká excitovanejšia mluva,“ vysvetlila.
„Keď sme sa napríklad aj tak, že pochytili, tak sa vždy pred ním udobríme. Vždy si prídeme povedať, aby on cítil, že môžeš byť s niekým v konflikte, je to OK, treba si možno niektoré veci ráznejšie vydiskutovať… Alebo takto, nie je to treba, ale keď už sa to stane, lebo si unavený, neviem aký frustrovaný, prečerpaný, tak sa to udeje, ale treba to potom ukotviť. A on to tak akože sleduje a vidím na ňom, že aký je rád, že sa to udialo. A že potom ani z tých našich hádok občas, alebo z nejakých takých ráznejších prejavov, nemá taký stres, lebo nie je to koniec sveta,“ dodala na záver.