„V niektorých rodinách, kde rodičia sú fajčiari a fajčenie je akceptované až normou, rodina mnohokrát ani pomoc nevyhľadá,“ priblížila Romana Vidličková z kliniky detskej psychiatrie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a NÚDCH. Spresnila, že samotná nikotínová závislosť je väčšinou riešená ambulantne a nevyžaduje hospitalizáciu.

Ak si rodič všimne rizikové správanie dieťaťa vrátane užívania nikotínu a iných psychoaktívnych látok, nie je to len o jednom rozhovore. Podľa Romany Vidličkovej je dôležité budovať s dieťaťom dlhodobo vzťah, poznať jeho záujmy, vytvárať primerane štruktúrovaný program a nenechať dieťa upadnúť do nudy a nečinnosti.

Rovnako je podľa slov odborníčky účinné aj primerané oboznamovanie o psychoaktívnych látkach, s ktorými sa v živote stretnú. „Hlavne bez vyvolávania strachu, skôr viesť k zodpovednosti,“ doplnila s tým, že démonizovanie psychoaktívnych látok nie je efektívna metóda.
Ako dodala, deti tiež veľmi dobre reagujú na to, ak sa vysvetlia finančné dosahy, ktoré súvisia s pravidelným užívaním nikotínu. „Rodičia si môžu s deťmi vyrátať, koľko minú mesačne, ročne a čo všetko iné by si za to mohli kúpiť,“ spresnila.

Konštatovala, že dôležitá je aj podpora zdravých spôsobov regulácie emócií dieťaťa ako napríklad šport, kontakt s blízkymi, kreatívne činnosti či hudba. „Na dospievajúcich neplatia rady ani zákazy, dlhodobých dôsledkov sa neobávajú, lebo majú pocit, že sa ich netýkajú,“ podotkla Vidličková.