Najprv si povedzme ako funguje motivácia?
Motivácia je aktuálny stav, ktorý pozostáva z emocionálnych a kognitívnych (poznávacích) procesov, ktoré podnecujú a riadia správanie (dávajú mu smer). K tomuto stavu patria aj vôľové procesy, predsavzatia a rozhodnutia, ktoré sú osobou uvedomované. Funkcie motivácie sú: dynamizujúca funkcia – proces učenia stále ďalej podnecuje k činnosti,
Aké má motivácia vo všeobecnosti funkcie?
Do tejto skupiny patrí aktivizačná funkcia, ktorá vyvoláva aktívny prístup dieťaťa/žiaka k učeniu a usmerňujúca funkcia, ktorá spočíva v neustálom orientovaní žiakov na užitočnosť osvojenia si poznatkov pre ich ďalší rozvoj.
Ktoré sú typické motívy detí na to, aby sa učili?
Najbežnejšie motívy, prečo sa žiaci chcú učiť a ku ktorým ich môžu rodičia viesť sú: „Veci, ktoré sa učím, sa mi hodia.“ Niektorí žiaci chcú vedieť plávať ako ich kamaráti, dohovoriť sa po francúzsky alebo si sami opraviť bicykel. Ďalším motívom je „Vzdelanie, ktoré štúdiom získam, sa mi hodí.“ Iní žiaci budú poznatky potrebovať pre svoje povolanie alebo pre ďalšie štúdium. Pre žiakov niekedy znamená kvalifikácia dlhodobý cieľ, ale ani pre pomerne malé množstvo tých, ktorí majú jasnú predstavu, čo chcú robiť, nepredstavuje hlavný každodenný krátkodobý stimul.
Akú úlohu zohrávajú pri motivácii napríklad dobré výsledky v škole?
K motívom patrí aj to, či má dieťa pri učení obvykle dobré výsledky a tento úspech mu zvyšuje sebavedomie. Toto je aj pre menej usilovných žiakov hlavným motivačným faktorom. Úspechy pri učení zvyšujú sebavedomie, napĺňajú pocitom, že niečo dosiahli. Preto medzi žiakmi niekedy vzniká súťaživosť a záujem o známky spolužiakov býva prinajmenšom rovnako veľký ako o známky vlastné. Deti motivuje k tomu, aby sa dobre učilo aj skutočnosť, že to vyvolá priaznivý ohlas u učiteľa alebo spolužiakov. V tomto prípade hrá opäť úlohu sebavedomie. Aj keď učenie žiaka nebaví, usiluje sa udržať so zvyškom triedy, aby bol priaznivo prijímaný učiteľom, svojimi spolužiakmi a rodičmi. Niektorí žiaci sa však, naopak, môžu tešiť vážnosti v kolektíve preto, že učenie a hodnoty s ním spojené odmietajú. Žiakov však motivuje aj to, že dieťa nechce priniesť zlé známky, ale učenie u nich môže vzbudzovať zvedavosť alebo je tiež vyučovanie zábavné.
Vplýva na nechuť detí učiť sa aj sociálne prostredie v ktorom žijú, prípadne to, že sa stále chcú hrať a nie sú pripravené na školu?
Pred vstupom do školy sa posudzujú faktory tzv. školskej zrelosti, resp. pripravenosti na školu. Ak má pedagóg (alebo aj rodič) v materskej škole indície, že dieťa by mohlo mať problémy v zvládaní 1. triedy, môže rodičom odporučiť odborné vyšetrenie, ktoré robia odborní zamestnanci centier pedagogicko – psychologického poradenstva a prevencie. Sociálne prostredie rodiny je významným faktorom najmä v tom, akú hodnotu vzdelávania pripisuje tomuto fenoménu pre budúci život dieťaťa.
Ako zistíme, že dieťa nemá záujem o školu, resp. že nemá záujem učiť sa?
Nedostatočná motivácia sa zvyčajne najprv prejaví v zhoršenom prospechu. Dieťa nepracuje naplno, jeho práca je nedbalá a nepremyslená. Ak dostane horšiu známku, býva mu to jedno. Aj keď nedostatočná motivácia nie je sama o sebe z psychologického hľadiska závažným problémom, v záujme sabahodnotenia dieťaťa by sa dospelí mali začať znepokojovať vtedy, keď dieťa začne nosiť zlé známky a pritom sa zdá, že mu to vôbec nevadí.
Čítajte aj Dokážu pripraviť spoločenské hry dieťa na školu?
Zhoršené známky môžu mať asi aj iné dôvody?
Samozrejme, je určite viac dôvodov, pre ktoré sa dieťaťu môže zhoršiť prospech či správanie v škole, a to poruchy učenia, šikanovanie spolužiakmi či problémy v rodinnom prostredí, citová nevyrovnanosť, ale na druhej strane aj nadaní žiaci, ktorí sa môžu v škole nudiť. Vnímavý rodič si všimne zmeny v správaní, prežívaní dieťaťa a ak ich nedokáže zvládnuť, identifikovať či tá – ktorá zmena nesignalizuje nejakú poruchu, odchýlku od normálneho vývinu dieťaťa alebo jednoducho sa potrebuje poradiť s odborníkmi, môže vyhľadať odbornú pomoc v Centrách pedagogicko – psychologického poradenstva a prevencie, ktoré poskytujú pomoc deťom a rodičom v každom okresnom meste na Slovensku.
Je prechod dieťaťa z domu do školy a nové povinnosti stresujúci. Do akej miery a ako možno pomôcť deťom zvládnuť tento veľký skok?
Dôležitá je postupná adaptácia na školu, na nové povinnosti, tolerancia pedagógov aj rodičov v zmysle akceptácie únavy, postupného návyku na povinnosti a ich plnenie, tolerancia „zábudlivosti“ pomôcok, napísanie si niektorých úloh, resp. nižšieho školského tempa práce. Ideálna je spolupráca rodičov a učiteľov v zmysle zdieľania si informácií, ale aj prežívania detí z náporu na povinnosti na začiatku školského roka. Rodičia na viacerých školách už môžu využiť aj služby školského psychológa, ktorý je tiež v kontakte s deťmi v škole.
Môžu motiváciu detí ovplyvňovať aj zdravotné problémy, alebo napríklad aj únava, keď majú zrazu viac povinností ako v minulosti?
Predpokladom „duševnej“ práce, je mať zabezpečené základné, tzv. inštrumentálne potreby a to sú napríklad fyziologické potreby – hlad, smäd, dostatok spánku, telesné zdravie (keď ma niečo bolí, mám teplotu a iné, tak sa neviem sústrediť na iné činnosti), vhodné nerušivé prostredie s primeranou teplotou, hlukom, miesto, kde sa učím a podobne. Takže aj únava znižuje motiváciu k učeniu ako takému, či už u detí, ale aj u dospelých.
Ako teda môžeme deti motivovať, aby sa chceli učiť doma, keď prídu zo školy a aby si plnili svoje povinnosti?
Rodičia si môžu napríklad nájsť čas na spoločný rozhovor, hru, trávenie voľného času, kde rodič môže zistiť aké sú dôvody vyhýbaniu sa školským povinnostiam. Najúčinnejším motivačným prostriedok je pochvala, a to za zdanlivo so školou nesúvisiace veci, činnosti. Dieťa je potrebné oceňovať dieťa drobnými odmenami za úsilie pri práci na dlhodobejších úlohách a za vytrvalosť, s ktorou sa každý deň doma učia látku, ktorej zvládnutie vyžaduje množstvo času a trpezlivosti. Zvýšenie motivácie sa dá dosiahnuť aj tým, že dieťaťu budú zadávané „rýchle úlohy“ ako napríklad, koľko jednoslabičných slov dokáže napísať v priebehu troch minút; ako dlho mu bude trvať vypočítať nejaký matematický príklad; za aký čas sa naučí novú definíciu. Pomôže aj to, ak práce dieťaťa (fotky, ocenenia, projekty a pod.) vystavujeme doma na významnom mieste. Ak dieťa vidí, že sú na neho rodičia pyšní, môže ho to značne motivovať k ďalšej práci.
Ako môže ohroziť motiváciu detí neistota v škole?
Rodičia by sa mali presvedčiť o tom, či dieťa presne vie, čo má urobiť a to tak v triede, ako aj pri domácej príprave. Zmätok a neistota sú nepriatelia akejkoľvek motivácie. Rodičia by mali zvážiť, ako postupne dieťa zbavovať závislosti na nich. Niekedy býva nedostatok motivácie sprevádzaný veľkou závislosťou na rodičoch a to zvlášť vtedy, keď od svojho dieťaťa očakávajú príliš mnoho, a preto požadujú, aby všetky činnosti spojené so vzdelávaním robilo dieťa perfektne, čo vo väčšine prípadov znamená, aby pracovalo podľa ich a nie podľa svojich predstáv. Takéto správanie rodičov znižuje motiváciu, lebo dieťa sa neučí zodpovednosti za seba a svoju prácu.
Ako pomôžu hry a ktoré konkrétne pri motivácii detí k učeniu?
V hre sa dieťa môže naučiť „detským“ spôsobom získavať nové zručnosti, vedomosti bez tlaku na výkon, známku, hodnotenie dospelých, čo potom zužitkuje pri učení sa „do školy“. Hry môžu byť tréningom niektorých psychických funkcií napr. pamäte, pozornosti, tréningom zvládania nových situácií, sociálnej akceptácie pri prehre, výhre, súťaživosti. Niektoré hry vyžadujú určité znalosti zo zemepisu, prírodovedy, jazyka a podobne.