Pred násilím na internete nie sú v bezpečí ženy i deti

Obťažovanie, posielanie chúlostivých fotografií či zneužívanie intímnych informácií o ženách. Nežnejšia polovička ľudstva čelí novej forme násilia, ktoré je páchané prostredníctvom elektronických technológií. Najčastejším nástrojom tohto druhu obťažovania sú sociálne siete, ale aj rôzne aplikácie, telefóny i maily. Ani deti nie sú v bezpečí. Na internete na nich môžu číhať nebezpeční agresori. O sexuálnom násilí páchanom prostredníctvom elektronických technológií hovorí viac v rozhovore pre Pravdu Mgr. Barbora Burajová z Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

09.12.2020 13:00
facebook, sociálna sieť, like, chat,... Foto:
Najbežnejšie miesta, kde sa takýto obsah šíri sú sociálne médiá, ako Facebook, Instagram, Snapchat či Tik Tok.

Ako definujeme sexuálne násilie páchané prostredníctvom technológií?

Elektronické sexuálne násilie môžeme definovať ako formu násilia, ktorá zahŕňa odosielanie a zdieľanie obsahu sexuálnej povahy s cieľom inú osobu sexuálne obťažovať alebo uspokojiť vlastné sexuálne potreby. Ide o zneužitie moderných technológií na agresiu, rovnako ako pri kyberšikane, len pri elektronickom sexuálnom násilí agresor útočí sexuálnym obsahom. Stud, ktorý obeť pociťuje môže byť účinným prostriedkom vydierania alebo donútenia obete.

Osobitnou kategóriou elektronického sexuálneho násilia je tzv. elektronický grooming. O čom pri ňom ide?

Pri tzv. elektronickom groomingu sa dospelý spája s dieťaťom a zoznamuje sa s ním s úmyslom sexuálneho zneužívania. Je to postupný proces utvárania si cesty k dieťaťu, ktorý zahŕňa spojenie sa v online priestore a získanie dôvery. Súčasťou je presvedčenie dieťaťa, že je potrebné utajiť kontakt, pretože sexuálny predátor chce pokračovať v sexuálnom zneužívaní v reálnom živote a utajenie ho ochraňuje pred odhalením. Na rozdiel od groomingu, pri tzv. sextingu agresorovi nejde o fyzické stretnutie. Odosielaním provokatívnych a/alebo sexuálnych obrázkov, správ a videomateriálov uspokojuje svoju sexuálnu predstavivosť. V praxi je ale potrebné zasiahnuť v oboch prípadoch čím skôr, pretože nevieme vopred odhadnúť úmysel páchateľa.

V čom sa odlišuje tento druh násilia oproti iným druhom násilia?

V následkoch alebo príčinách sa zásadne neodlišuje. Agresor si prisvojuje moc nad obeťou a zneužíva ju na to, aby ju ponižoval, zraňoval alebo k niečomu nútil. Príčinou aj tohto násilia je zneužitie moci, hoc aj domnelej, a cieľom je kontrola nad pocitmi a správaním obete. Následky sa tiež v mnohom môžu zhodovať s následkami psychického násilia. Obete prežívajú stres, úzkosť a dlhodobá traumatizácia u nich môže viesť k vyvolaniu ochorení.

Čo môže agresor takto dosiahnuť?

Popri svojom uspokojení z moci nad obeťou môže agresor elektronickým sexuálnym násilím aj dosiahnuť, že sa obeť vystaví fyzickému alebo sexuálnemu násiliu, napríklad ak ju donúti k osobnému stretnutiu, pretože jej sľúbi, že po ňom s útokmi prestane alebo ju inak manipuluje k osobnému stretnutiu. Aj pri iných formách násilia ženy pociťujú hanbu a poníženie. Skutočnosť, že agresor zneužíva intímne prejavy obete (napríklad zdieľa jej chúlostivé fotografie) alebo útok smeruje voči jej intímnym stránkam (napríklad zasiela pornografický obsah) jej ale môže ešte viac komplikovať možnosti zdôveriť sa a brániť sa.

Ide špecificky o druh násilia, ktorého obeťou sú ženy, alebo sú aj prípady, keď sú obeťami muži?

Neviem o výskume, ktorý by nám hovoril o situácii na Slovensku. Španielsky výskum z roku 2018, ktorý sa zameriaval na skúsenosti mladých ľudí napríklad ukázal, že kým skúsenosť chlapcov a dievčat s kyberšikanou sa nelíšila, dievčatá mali trikrát viac skúseností s násilím pri online randení a s elektronickým groomingom ako chlapci. Rozdiel medzi skúsenosťou chlapcov a dievčat ale nebol zaznamenaný v miere sextingu.

Aké prostriedky sú typické pre tento druh násilia?

Typické je zverejňovanie alebo šírenie intímnych obrázkov a videí bez súhlasu, šírenie fám o sexuálnom živote, posielanie komentárov, obrázkov či audiovizuálneho materiálu so sexualizovaným obsahom. Agresor však môže online priestor využívať aj na uspokojovanie jeho sexuálnych potrieb, tým že sa obnažuje či vykonáva iné pornografické aktivity, pričom obete láka, aby sa dívali či inak zapájali.

Na ktorých miestach sa tento obsah šíri?

Najbežnejšie miesta, kde sa takýto obsah šíri sú sociálne médiá, ako Facebook, Instagram, Snapchat či Tik Tok, aplikácie pre textové správy na mobilných alebo tabletových zariadeniach, platformy pre online chatovanie cez internet, vrátane diskusných fór a chatovacích miestností. Šíriť sa však môžu aj prostredníctvom emailu alebo v prostredí online herných komunít.

Ak by sme si mali predstaviť nejaký príklad, ako ďaleko môže zájsť sexuálne násilie páchané prostredníctvom technológií?

Výborným zobrazením elektronického sexuálneho násilia a kam až môže zájsť je český film V sieti, kde napokon mnohým predátorom šlo o osobné stretnutie s cieľom sexuálneho zneužitia. Vydieraním sexuálnym obsahom tiež môže agresor dosiahnuť nejakú inú formu plnenia od obete, napríklad pokračovanie v intímnom vzťahu proti vôli obete, alebo dosiahne materiálny či iný prospech, napríklad prístup k dôverným informáciám a podobne. Pocity hanby a poníženia, strach z poškodenia dobrej povesti či úzkosti vyvolané elektronickým sexuálnym násilím môžu obeť priviesť do situácie, že si siahne na život. Na takýto fatálny následok, ktorý je rekciou na zneužívanie a odzrkadľuje pocit bezvýchodiskovosti poukazujú viaceré zahraničné štúdie.

Je možná v tomto prípade nejaká prevencia, čomu sa vyhýbať, aby sa ženy nestali obeťou tohto druhu násilia?

Prevencia je vždy prvou ochranou. Základným pravidlom v oblasti bezpečia na internete je ochrana obsahu osobnej povahy. Online priestor je verejný a nikdy nemáme istotu, ako so zverejneným obsahom budú zaobchádzať iní ľudia. Tiež je potrebné si uvedomiť, že pri nadviazaní kontaktov v online priestore nám o druhom chýba podstatná časť informácií. Máme len obmedzené možnosti odhaliť, že o sebe a svojich úmysloch klame. No aj v prípadoch, ak druhej osobe bezvýhradne dôverujeme, je dobré myslieť na to, že nad zdieľaným obsahom strácame kontrolu a vzťahy sa menia. Obsah, za ktorý by sme sa hanbili, ak by ho videli rodičia, priatelia alebo iné blízke osoby, by sme nemali zdieľať vôbec.

Aké sú prostriedky ochrany v prípade, keď sa žena stane obeťou sexuálneho násilia páchaného prostredníctvom technológií?

Pokiaľ už násilie zažívame, mali by sme konať aktívne na svoju obranu, ale vo vzťahu k agresorovi by som odporúčala sa správať pasívne. Rozhodne by sme nemali „mazať“ obsah, ktorý nám agresor poslal, môže slúžiť ako dôkaz o jeho správaní. No nemá význam sa s agresorom hádať či ho prosiť. V niektorých prípadoch môže byť vhodné stručne mu odpovedať, že prekročil hranice a ďalší kontakt si neželáme. V prípade prekročenia hraníc zákona treba podať trestné oznámenie.

Takže netreba ihneď robiť paniku?

Aj v prípade skúsenosti s elektronickým sexuálnym násilím je dobré pristúpiť k problému s chladnou hlavou. Panika posilňuje moc agresora nad obeťou. Je preto vhodné zamyslieť sa, čo sa vlastne stalo a aké skutočné to má dopady. Toto pravidlo by si mali osvojiť najmä tí, ktorí chcú obeti pomôcť. Treba sa rozhodovať s ohľadom na budúcnosť, zbytočne neznásobovať pocit viny u obete, ale hľadať účinný spôsob podpory.

Sú v legislatíve ošetrené aj prípady tohto druhu násilia a prípadne o aké trestné činy ide?

V prípade sexuálneho zneužívania detí v online priestore Trestný zákon pozná špeciálnu skutkovú podstatu, v rámci ktorej je možné toho, kto pácha elektronický grooming na dieťati mladšom ako 15 rokov s cieľom sexuálneho zneužívania alebo výroby detskej pornografie, potrestať odňatím slobody od 6 mesiacov až na 3 roky. V iných prípadoch je možné, ak agresor kontaktovaním prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby vzbudil dôvodnú obavu o život alebo zdravie u obete alebo podstatným spôsobom zhoršil jej kvalitu života, potrestať ho odňatím slobody až na jeden rok za nebezpečné prenasledovanie. Do úvahy však prichádza aj postihnutie za celý rad ďalších trestných činov. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže byť páchateľ stíhaný za vydieranie, nátlak, ohováranie, poškodzovanie cudzích práv, výrobu, šírenie alebo prechovávanie detskej pornografie, ohrozovanie mravnosti či mravnej výchovy mládeže.

Na koho sa majú obrátiť alebo môžu obrátiť obete pri tomto druhu násilia?

Určite by mali hľadať podporu a zdôveriť sa niekomu, komu veria a komu na nich záleží. Napriek chúlostivosti elektronického sexuálneho násilia sú to práve rodičia či iní rodinní príslušníci, ktorí vedia pomôcť. Je možné tiež hľadať pomoc na linkách dôvery ako napríklad Národnej linke pre ženy zažívajúce násilie (0800 212 212), internetovej linky dôvery pre mladých ľudí IPčko, Linky detskej istoty (116 111 a 116 000) či Linky detskej dôvery (055/234 72 72). Pomáhajúce linky dôvery poskytujú poradenstvo aj tým, ktorí chcú podporiť obeť. O našich projektoch sa tiež môžete dozvedieť viac na stránke www.zastavmenasilie.gov.sk.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #technológie #sociálne siete #sexuálne obťažovanie #obťažovanie #Mgr. Barbora Burajová #elektronické sexuálne násilie

+ Zregenerujte svoje sily v prírode.
Riaďte sa pravidlom, všetko s mierou, porozmýšľajte nad tým....

+ Dnes sa pozerajte jedine na seba, ostatných neriešte.
Máte toho dosť, s peniazmi môžete byť spokojný....