Lepšie vzťahy s inými deťmi
Pojem muzikofiletika sa skladá z dvoch slov, z gréckeho „músicos“, čo znamená hudobné, hudba a "fil – filo“, čo znamená milovať, mať v obľube. V našom kultúrnom prostredí sa častejšie stretávame s pojmom muzikoterapia, ktorá však má terapeutický zámer. Ide teda o podpornú, preventívnu, edukačnú a umelecko – pedagogickú disciplínu. „Aplikujú sa v nej nové spôsoby, ktoré pomáhajú rozvíjať vedomosti o okolitom svete, spoločnosti a o sebe samom. Napomáha k predchádzaniu psychických porúch a problémov v sociálnych vzťahoch. Okrem tohto preventívneho zámeru môže podporovať v dieťati prirodzený záujem o hudbu,“ vysvetľuje pre Pravdu Monika Adamčíková z agentúry MTerapio.
Ovplyvňuje pamäť, pozornosť a jemnú motoriku
Táto pomerne nová disciplína, ktorá pomáha deťom, sa používa od roku 2006. Prvýkrát ho použili autorky z Českej republiky, Svatava Drlíčková a nezávisle od nej aj Jana Weber vo svojej dizertačnej práci. Termín muzikofiletika nahradil do tej doby výraz prvky muzikoterapie. Na Slovensko sa tak ako pojem zrejme dostal vďaka článkom od českých autorov. Muzikofiletický prístup dokáže ovplyvniť všestranný rozvoj schopností dieťaťa. Taktiež pomocou tohto prístupu môžeme rozvíjať tvorivosť, pozornosť, pamäť, vnímanie, jemnú a hrubú motoriku. „V rámci našej agentúry pracujeme s deťmi za pomoci muzikofiletických aktivít, kde všetko prebieha v uvoľnenej a zábavnej atmosfére. Dbáme na to, aby sa deti vedeli prejaviť a nazrieť do svojho vnútra, kde sa snažíme o vyzdvihnutie ich jedinečnosti a originality v pozitívnom duchu. Každé stretnutie má svoju štruktúru a vždy vychádzame z potrieb skupiny alebo jednotlivca,“ pokračuje Adamčíková.
Používajú často ľudové piesne
Deti podľa Alice Sňahničanovej zo spomínanej agentúry reagujú na muzikofiletiku pozitívne. „Často sa stretávame s tým, že rodičia nepoznajú tento prístup. Snažíme sa im vysvetliť, že nejde len o hudobnú edukáciu, ale aj o prevenciu, podporu, ktorá pomáha deťom najmä pri zlepšení pozornosti, rozvíjaní tvorivosti a podobne,“ vysvetľuje. Každé dieťa je originálne, má svoj štýl a obľúbené hudobné žánre, ktoré uprednostňujú v rámci jednotlivých sedení. „Preferencia hudobného štýlu je častokrát ovplyvnená aj prostredím, v ktorom sa nachádzame. V rámci zachovania kultúrneho dedičstva sa pri práci s deťmi snažíme využívať najčastejšie detské ľudové pesničky. Samozrejme využívame aj rôzne žánre, často ide o inštrumentálnu hudbu alebo klasickú hudbu. Vždy dbáme na potreby skupiny a taktiež na preferencie žánrov každého jednotlivca,“ uzatvára Sňahničanová.