Aké druhy arteterapie poznáme a ktoré z nich sú najpopulárnejšie?
Arteterapia môže prebiehať rôznou formou. Základné delenie je na arteterapiu, kde sa využíva spontánnosť a tematická výtvarná tvorba, tiež na individuálnu a skupinovú arteterapiu. Ďalšie delenie by sme mohli vymedziť ako arteterapiu aktívnu a pasívnu. Pri aktívnej klient tvorí, vzniká artefakt a pri pasívnej ide o vnímanie umenia ako takého a emócie s ním spojené. Pasívna arteterapia sa dá realizovať aj formou návštev galérií a následnými rozhovormi.
Aké oblasti umenia pokrýva pojem arteterapia, obmedzuje sa len na výtvarné umenie?
Arteterapia za zameriava na výtvarné umenie. Ostatné druhy umenia, napríklad hudba, divadelné umenie, majú svoje vlastné terapeutické prístupy ako napríklad muzikoterapia či dramatoterapia. Často sa však tieto prístupy prelínajú a tak aj umeleckú výtvarnú tvorbu môže sprevádzať pohyb alebo hudba.
Ak sa pozeráme na arteterapiu z hľadiska jej liečebných účinkov, iste si svoje miesto nájde aj pri liečbe detí.
Bolo by krátkozraké si myslieť, že na prácu s deťmi je možné použiť len jednu intervenčnú metódu. Psychológ by mal byť zorientovaný v rôznych smeroch, ktoré sú pri práci s deťmi vhodné. Tam patrí napríklad hrová terapia, arte či muzikoterapia, práca v terapeutickom pieskovisku a podobne. Psychológ už potom v kontakte s dieťaťom musí mať naň nastavené senzory a vedieť, ktorý prístup alebo kombinácia prístupov bude pre daného detského klienta najvhodnejšia. Hra, tvorenie ako také je pre dieťa prirodzená činnosť. Preto sa pri práci s deťmi využíva práve veľa expresívnych prvkov a deti v symbolickej podobe môžu spracovávať svoje ťažkosti.
Čím sa odlišuje arteterapia detí a staršej generácie?
Pri staršej generácii treba rozlíšiť, či pracujem s mentálne zdravými seniormi alebo seniormi, kde sa už začal degeneratívny proces. Zo skúseností môžem povedať, že napríklad seniori s Alzheimerom boli k tvorbe otvorenejší než seniori zdraví. Pravdepodobne sa v dospelej populácii ohlási akýsi kontrolný mechanizmus: „Mne to nejde…, to nie je pre mňa…, naposledy som kreslil v škole…, to sú aktivity pre malé deti…“ a podobných prehlásení a dôvodov prečo „nie“ by sme našli mnoho. Ak sa však človeku, ktorý skupinu seniorov vedie, podarí ich motivovať, je arteterapia výborný terapeutický nástroj i pre nich. Chcem však upozorniť, že arteterapia naozaj nie sú tvorivé dielne, kedy s výsledkom ideme na vianočný trh a ani maľovanky. Arteterapiu by mal viesť naozaj odborník.
Skúsme si predstaviť ako vlastne vyzerá kurz či hodina arteterapie a ako sa do nej deti zapájajú?
V našom centre skutočne urobíme z času na čas aj kurz arteterapie, hoci v posledných rokoch sa viac orientujeme na artefiletiku a snažíme sa jej robiť osvetu. Pri artefiletike ide o výchovu umením a podporu, rozvoj zdravého jadra osobnosti. Artefiletika je špecifickou oblasťou výtvarnej práce s deťmi, pri ktorej využívame najmä tvorivosť a zážitok. Stojí na pomedzí arteterapie a výtvarnej výchovy. Spolu s arteterapiou má spoločné zameranie na sebapoznávanie. Táto metóda viac smeruje k oblasti emočnej inteligencie a rozvoju sociálnych kompetencií detí.
Je terapia výtvarným umením vhodná pre každého klienta?
Každého klienta sa snažíme najskôr spoznať a zistiť, či arteterapia je pre neho vlastne vhodný nástroj. Nedá sa uplatniť na každého. Až po úvodných stretnutiach a skríningu zvažujeme, ktorý model by bol najvhodnejší. Ak to je arteterapia, tak tam je mimoriadne dôležitý proces tvorby, na konci ktorého vznikne artefakt. Ten je irelevantný z estetického hľadiska, neexistujú polarity ako pekné a škaredé. Následne by sa mal uskutočniť dialóg medzi klientom a terapeutom. Dialóg sa má venovať práve procesu zmeny, ktorým klient prechádza. Pri deťoch je to o niečo iné, nakoľko dialóg sa dá viesť výrazne jednoduchšie. No samotný proces hry či tvorenia má liečivý potenciál, a to je to najdôležitejšie.
Aké zdravotné účinky (psychické aj fyzické) môže mať arteterapia na deti?
Pri arteterapii sa stretáva vonkajší svet so svetom vnútorným. Arteterapeutická výtvarná tvorba nielenže obohacuje našu tvorivosť a podporuje sebauzdravovacie procesy, ale môže deťom a aj ich rodičom pomôcť lepšie porozumieť samému sebe – aké sú ich zabehnuté vzorce správania sa. Proces prebieha v určitom komplexe terapeutických intervencií, či už ide o hrovú terapiu, arteterapiu, dramatoterapiu a podobne. Celý proces zmeny sa však musí diať v bezpečnom vzťahu terapeut – dieťa, resp. rodinný systém, v ktorom sa dieťa pohybuje. Rodičia musia byť nevyhnutne súčasťou takéhoto procesu. Účinky takejto práce znamenajú napĺňanie emocionálnych potrieb, a to potreby bezpečia, prijatia, blízkosti, získavanie sociálnych zručností a kompetencií a posilňovanie rodinného systému ako takého.
Ako je to s arteterapiou pri liečbe duševných porúch, porúch správania sa u detí?
V našom centre pracujeme s populačnou normou, čiže klientov s klinickým obrazom často nestretávame. Ak sa už s nejakou poruchou stretneme, najčastejšie sú to poruchy správania u detí. Je to veľká kategória. Poruchy správania u detí a mládeže sú podmienené psychickým stavom a rodinným prostredím dieťaťa. V ťažko zvládnutých situáciách deti často volajú bezbranne o pomoc a hľadajú akékoľvek uspokojenie potrieb. Poruchy správania spôsobené disharmóniou detského vývinu môžu mať potom za následok rôzne ďalšie antisociálne prejavy.
S akými ďalšími problémami sa stretávate u detí?
Ďalej sa stretávame s ťažkosťami ako napríklad nezvládnutá adaptačná fáza v škole, alebo v škôlke. Úzkostné stavy, alebo separačná úzkosť. Potom, na opačnom konci, je to agresivita dieťaťa. Dieťa prichádza do amoku. Rodičia sa vtedy často boja svojmu dieťaťu čokoľvek povedať, bezpečne nastaviť hranicu, lebo by mohlo skĺznuť do ešte väčšieho afektu, ktorému sa chcú rodičia vyhnúť. Ďalej sú to problémy so vzťahmi medzi spolužiakmi. Často škola upozorní rodičov, že s tým treba niečo robiť a rodičia oslovia nás. V zásade ale deti trápia nenaplnené citové potreby, chýbajúce bezpodmienečné prijatie, deficit pozornosti, absencia hraníc a zrozumiteľných pravidiel. Väčšinou sa zaoberáme takýmito prípadmi.
Spomínali ste, že pri deťoch často používate najmä terapiu hrou.
Je to samostatný typ terapeutickej práce. Rada využívam aj arteterapiu. Je to súčasť, ktorú deti môžu využívať v rámci hrovej terapie. Umenie naozaj lieči. Aj hra a aj tvorivá činnosť je niečo, čím je dieťa pohltené. Ako som už spomínala, hra a tvorenie je pre deti prirodzené. Práve pri nich môžu naplno prežívať svoje vnútorné konflikty, ktoré inde nie sú akceptované. Ak napríklad dieťa kričí na bábiku, možno zažilo niečo podobné v škôlke, alebo v škole. Napríklad krik učiteľky, čo musí nejako spracovať.
Je možné arteterapiu využívať aj v rámci prevencie zdravotných ťažkostí, stresu, napätia a agresivity u detí?
Nakoľko už v slove arteterapia počuť slovo terapia, ide o liečbu, o proces nápravy, zmeny. To nie je prevencia. Ako prevenciu by som práve odporúčala napríklad artefiletiku. Pred rokmi, keď som študovala ma však inšpiroval jeden psychoterapeut v závere svojej prednášky: „Tvorte, hlavne tvorte.“ Ono je to totiž tak, že už len samotný proces tvorenia napomáha rastu osobnosti. Akýkoľvek proces umeleckej tvorby má výrazný preventívny charakter. Viac o arteterapii sa však môžete dozvedieť aj na mojej webovej stránke www.nervuska-arte.sk.