Zabúdať netreba ani na detský strach. Treba s ním počítať a deťom vysvetliť, prečo sa v čase pandémie správame netypicky. Hovorí o tom Magda Petrjánošová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied (SAV).
„Pri takejto debate možno spomenúť, že aj my dospelí sa niekedy bojíme, že strach nie je zlý sám osebe, že potlačiť ho veľmi nejde, ale lepšie je o ňom hovoriť nahlas. Potom je možné aj niečo dovysvetliť, aj sa vzájomne podporiť, a možno práve tým sa ten strach zmenší,“ doplnila Petrjánošová.
Deťom možno pandemickú situáciu vysvetliť podľa nej rôznymi formami, napríklad aj cez rozprávku. „Alebo cez kreslenie, vymaľovávanie a podobné aktivity, ktoré deti majú rady,“ uviedla.
Hovoriť s nimi treba aj po mesiaci či dlhšom čase od začiatku karantény. „Situácia je zas iná po skoro mesiaci doma. Možno si to treba všetko prebrať znova a otvorene hovoriť, ako sa máme – my všetci, dospelí aj deti – s každodennými obmedzeniami bežného života, ktoré pretrvávajú. A ako sa naše pocity menia v čase a čo s tým robíme,“ zdôraznila Petrjánošová.
Upozorňuje, že s dlhším časom platnosti sa totiž fyzická izolácia domácností stáva omnoho ťažšie „stráviteľnou“, zároveň mnohí si už zažili, že malé porušenia nepriniesli bezprostredné negatívne dôsledky. „Treba sa teda jasne dohodnúť, čo treba dodržiavať, ako sa v rodinách bude fungovať, a do dohadovania prizvať aj deti,“ doplnila.
Rodičia by mali byť pripravení aj na otázky o tom, ako vírusy ohrozujú človeka, ako proti chorobám fungujú lieky a prečo na vírus lieky nemáme. Petrjánošová radí pozrieť si s deťmi videá na túto tému, občerstviť si vedomosti zo školy, pohľadať aktuálne informácie aj z vedy.
„Deti sa okrem iného naučia, že aj dospelí, keď nevedia, idú si informácie nájsť. A zasa je tu príležitosť hovoriť s nimi o tom, ako vieme, ktoré video je seriózne, a ktoré prípadne šíri neoverené informácie a ako také ho aj treba brať,“ doplnila.