Málo pochopenia
Ak sa dieťaťu niečo podarí, uteká k mame, aby jej to povedalo. U nej hľadá pochopenie, pochvalu, podporu. Týmto sa buduje vzťah dôvery. Namiesto toho, aby mama vyjadrila pochvalu smerom k dcére, jej úspech si nevšíma. Ak mama nereaguje tak, ako si dieťa predstavuje, začína sa vzťah narúšať. Dcéra prestane matku vyhľadávať, neskôr sa jej nebude zdôverovať a nebude ani túžiť po vypočutí, zblížení či pochvale. Prejavovanie pochopenie je pre vzťah matky a dcéry kľúčový.
Veľa kontroly
Ak je matka v správaní sa k dcére priveľmi dominantná, dcéra sa necíti byť uznaná ani ocenená. Matka chce mať kontrolu nad všetkým – nejde o kontrolu času, ktorý dcéra strávi za počítačom či vonku s kamarátkou. Dominantná matka chce ovládať v jej živote všetko – ako sa má správať pred príbuznými, čo povie v škole, čo si vyberie na obed… Odpoveďou takejto matky je zväčša: „Chcem pre teba to najlepšie“. Dôsledok takejto výchovy je to, že dcéry nenadobudnú schopnosť samostatne sa rozhodovať. V živote hľadajú niekoho, kto ich bude viesť, koho názory budú nasledovať.
Prehnaná motivácia
Existujú matky, ktoré prostredníctvom svojich dcér uskutočňujú vlastné sny. Pôsobia na dcéry ako silné motivátorky, ale nevedia, kedy prestať. Dcéry musia plniť ciele, aby si zaslúžili matkinu lásku… Neustály tlak na výkon je pre dcéru stresujúci, ubíjajúci. Matka jej chce podľa svojich slov dopriať iba to, čo nebolo dopriate jej. Dcéra trpí, pretože nedostáva priestor na sebavyjadrenie, na budovanie vlastných záujmov, napĺňanie vlastných ambícií, ktoré môžu byť celkom odlišné od tých matkiných.