Chystáte sa do obchodu a vaša ratolesť ide s vami. Viete, že sa to nezaobíde bez jej žiadosti o kúpu nanuku, lízanky či cukríkov. Keďže takéto veci nakupovať nechcete, na prosbu odpoviete okamžite NIE. Ak však podobnú otázku očakávate, môžete sa pripraviť a namiesto strohého zamietnutia ponúknuť dieťaťu alternatívu ešte skôr, ako si stihne čosi vypýtať. „Poď, vyberieme nejaké ovocie a doma si pripravíme chutný koktejl, čo to na to?“ Dieťaťu necháte voľnú ruku pri výbere ovocia a zároveň sa bude tešiť na vašu spoločnú prácu v kuchyni, na lízanku či nanuky by mohlo zabudnúť.
Iný je príklad z vašej domácnosti. Kým vy varíte, dieťa skáče po sedačke a rozhadzuje vankúše po celej izbe. Namiesto strohého: „NIE, nemôžeš skákať na sedačke“, sa mu prihovorte inak. Ak dieťaťu niečo zakážete, ono si nevie okamžite nájsť iný program a tak sa cíti urazene, pretože ste mu prekazili zábavu. Namiesto zákazu to skúste takto: „Ak mi teraz pomôžeš s prípravou obeda, hneď potom pôjdeme von na trampolínu, na ktorej môžeš skákať, koľko sa ti žiada.“ Ratolesti ponúknete namiesto skákania na sedačke náhradný program – môže prestrieť stôl, zamiešať šalát či pripraviť limonádu k obedu…
Vaše dieťa je na ihrisku a hrajú sa na ňom aj väčšie deti. Túži skákať z preliezačky z rovnakej výšky ako staršie deti a pýta si povolenie. „Mami, môžem aj ja tak skákať?“ Hoci máte na perách okamžitú odpoveď NIE, odpovedzte inak, obšírnejšie. Ponúknite mu vysvetlenie, že na niektoré veci je potrebné dorásť, ale zároveň upriamte pozornosť na inú činnosť: „Pozri sa, dokázal by si prerúčkovať túto preliezačku? To si ešte neskúšal…“ Ak ho povzbudíte a jemu sa podarí čosi nové, na to, čo nemôže, rýchlo zabudne.