1. Už nefajčím. Aspoň nie pravidelne. Akosi som vám zabudla povedať, že si občas zapálim, ale to ani nestojí za reč, je to fakt len jedna cigareta… Aj keď ste prekročili štyridsiatku, pri tejto otázke máte stále pocit, že pravda o tom, že fajčíte pravidelne a veľa, by rodičom nepriniesla nič dobré. A tak zatĺkate, ako v časoch, keď ste mali šestnásť.
2. To nie je nič vážne. Možno máte celkom nepríjemný zápal priedušiek, ale pred rodičmi to zľahčíte. V opačnom prípade by si už mama balila kufre, aby sa o vás postarala tak, ako sa patrí. A to aj napriek tomu, že máte manžela a deti – pre ňu ste stále tým malým dievčatkom, o ktoré sa treba v prípade akejkoľvek choroby poriadne postarať – so všetkým servisom, ktorý k tomu patrí.
3. Nie, nepracujem veľa. V pondelok ste v práci sedeli do siedmej, o víkende za počítačom ani nehovoriac. Na otázku, či oddychujete dostatočne, máte na jazyku vždy jasnú odpovedaď: „Áno, mama.“ Rodičia majú strach o vaše zdravie, aj o to, aby ste svoj život naozaj žili, nielen prežívali zo dňa na deň v zamestnaní. Myslia to dobre, ale je to vaša kariéra, aj váš život.
4. Áno, varím si teplé večere. Každé ráno raňajkujem, dávam si pozor, aby som nehladovala. Mama a jedlo – to je téma, ktorú sa snažíte čo najrýchlejšie ukončiť. Mame totiž uniká, že máte dosť rokov na to, aby ste si naozaj vedeli uvariť to, na čo máte chuť. A aj keď to občas naozaj nestihnete, od hladu nezomierate. Ale, vysvetlíte jej to?
5. Áno, funguje nám to. Rodičom zvyčajne naše vzťahy opisujeme v krajšom svetle, než v akom naozaj sú. Problémy rozoberáme skôr s kamarátkami než s rodičmi a tak im skôr zaklameme, ak niečo neklape, aby sme ich zdĺhavo vysvetľovali, čo je vo veci. Aj preto sú vždy v šoku, ak z čosta-jasna jedného dňa povieme – rozišli sme sa.