Ako vnímate rozdiel medzi generáciou päťdesiatnikov a šesťdesiatnikov a ich detí v úlohe rodičov?
Dnešní moderní mladí rodičia sa snažia o priateľskú a voľnú výchovu. Občas však priateľský prístup zlyhá na tom, že nie sú pre deti autoritami. Dieťa to, že nemá bežať cez cestu, berie ako radu, a nie ako príkaz, ktorý je potrebné počúvnuť. Priateľský prístup je na druhej strane pozitívny v tom, že deti sa rodičov neboja. Neobávajú sa im zveriť, berú ich ako súčasť svojho života. Napriek tomu, že dnešní rodičia takisto nemajú veľa času, ten, ktorý trávia so svojimi deťmi, je veľmi kvalitný.
Akí ľudia vyrastú z dnešných malých detí?
Generácia X (1964 až 1978) bola veľmi cieľavedomá a zodpovedná. Ďalšia generácia Y (1979 – 1991) je technologicky zdatná, scestovaná, múdra, multikultúrna. Dnes ešte nevieme povedať, čo táto výchova prinesie. Podľa najnovších výskumov má však voľnosť vo výchove bez zákazov a stanovených hraníc svoje limity. Rodič prestáva ovládať dieťa v situáciách, keď by to potreboval. O pár rokov môže mladý človek povedať rodičom: Vy ste mi nič nezakázali, v podstate ste sa o mňa nestarali, bolo vám to jedno. Mali ste ma vôbec radi? Kde je vaša rodičovská úloha? Zlatým stredom je výchova postavená na priateľskom prístupe, autorite rodičov pri rešpektovaní potrieb dieťaťa so zachovaním primeraných hraníc. To prináša dieťaťu pocit istoty a bezpečia. Úlohou rodiča je predsa chrániť a ľúbiť dieťa.
Miléniové mamičky veľa študujú, hľadajú informácie na internete. Nie je to kontraproduktívne?
Desia ma „rady“ a informácie, ktoré sa vyskytujú na mamičkovských fórach, pretože niektoré sú extrémne. Riešia otázky životosprávy, prístupu k digitálnym technológiám, k zdraviu či oblečeniu dieťaťa. Niektoré matky si vyberú jeden smer a idú nekompromisne za ním aj napriek nesúhlasu okolia. Treba si uvedomiť, že dieťa nie je majetkom matky, nemôže rozhodovať zaň o všetkom. Jej úloha je iná. Má vytvárať emočné puto a pocit bezpečia.
Niekedy sa dieťa stáva modlou a jeho potreby sú nad potrebami všetkých členov rodiny, a teda aj partnerstva. Môže to priniesť problémy?
Dospelí v takýchto rodinách majú pocit, že každá minúta strávená s dieťaťom musí byť vyplnená, že dieťa treba činnosťami neustále rozvíjať. Rodičia sa snažia deťom dopriať najlepšie vzdelanie, cestovanie, dvadsať krúžkov. Chcú im dať všetko, čo si nemohli dopriať. Otec chce, aby dieťa športovalo, mama túži, aby hralo na hudobný nástroj, iná mama, aby bola modelka, lebo ona nebola…
Platí na všetky deti rovnaký meter?
Každé dieťa je iné. Rodič má pocit, že výchovnú mustru, ktorú si vytvoril, môže použiť na každého potomka. To nefunguje. Dynamické dieťa môj krik vôbec nezaujme, ale ak je moja dcérka nežné dievčatko, každé zvýšenie hlasu ju neurotizuje. Výchovu musíme prispôsobiť individualite dieťaťa.
Téma, ktorá rozdeľuje rodičovskú verejnosť, sú aj biomatky…
Som za to, aby sa mamičky venovali zdravému spôsobu života. Kým to majú pod kontrolou, je to v poriadku. Moja skúsenosť však hovorí, že každý extrém prináša rovnakú odpoveď. Ak budem trvať na tom, že moje dieťa bude jesť len biopotraviny z mojej záhradky, tak do prvého hranolčeka, ktorý ochutná, sa zamiluje. Babka potom kúpi dieťaťu hot dog a bude dcére klamať, že ho kŕmila bio zeleninou. Aj domácnosť bez elektroniky je dnes extrém. Jedno také dieťa sa ocitlo u nás a nemohli sme ho od televízora odtrhnúť. Rovnako je to so sladkosťami. U nás doma sú bežne dostupné, misku dopĺňam raz za týždeň. Moje deti si ich takmer nevšímajú, ale tie, ktoré k nám prichádzajú na návštevu, misku do sekundy vyjedia.
V dnešnej dobe sa posúva aj večierka malých detí. To, čo sa kedysi pripisovalo talianskym rodinám, začína byť aj u nás bežné. Nie je výnimkou, že deti ešte o desiatej pobehujú v kaviarni medzi stolmi…
Mám skúsenosť s mamičkami, ktorých dvojročné deti chodia spávať o jedenástej v noci. Vravia, že nie je možné ich uložiť skôr. Detskí lekári varujú, že veľmi veľa detí trpí nedostatkom spánku a únavou. ......
Majú deti chodiť do reštaurácií a kaviarní?
Dnes už nikoho neprekvapí dieťa v kaviarni, ako to bolo pred pár rokmi. Vytvárajú sa špeciálne kútiky pre deti. Je jednoduchšie byť s dieťaťom čo najdlhšie vonku, nepočúvať jeho krik, nehádať sa s ním. Už pred dvadsiatimi rokmi som sa v zahraničí čudovala, ako tam deti behali, všetko chytali, stúpali dospelým na nohy bez ospravedlnenia. Výchova mnohých rodičov sa nesie v duchu – je to len dieťa a my mu prepáčime. Pritom takýmto deťom chýbajú základy správania v spoločnosti iných. V materskej škole bagruje lyžicou, nikto ich neučí stolovať. Deti jedia zvlášť, nie s rodičmi pri stole. Nevedia, že od jedla sa neodbieha, že je neslušné odísť skôr, než posledný nedoje. To sa potom prejavuje aj v detských kolektívoch.
Ako?
Deti sú egocentrické, sebecké. Na prvom mieste sú ich potreby, okolie ich nezaujíma. Sú prekvapené, keď povedia, že sa chcú hrať a ostatné deti a učiteľka si ich nevšímajú. Zrazu nie sú najdôležitejšími, ktorým sa treba prispôsobiť.
Akú mieru slobody by mali mať deti?
Závisí to od typu dieťaťa. Ak sa pozrieme na slobodu pohybu, tak dnes rodičia svoje deti takmer nespúšťajú spod kontroly. Deti majú telefón, musia sa hlásiť kde sú a s kým sú. Rodič vie presne, čo sa s jeho dieťaťom deje. Túto neslobodu prinášajú nástrahy doby, v ktorej žijeme. Rodičia cítia, že prostredie nie je vždy bezpečné. Deti sú však dnes slobodné vo výbere oblečenia. Ak im nejaké jedlo nechutí, nikto ich nebude nútiť ho jesť a dve hodiny sedieť nad tanierom. Deti sa vo vyššom veku snažia o väčšiu slobodu, sebarozhodovanie. Moderní rodičia to chápu a dávajú im voľnejšiu ruku. Je na to pekný príklad. Ak rodičia bývajú pri mori, nemá význam postaviť trojmetrový múr, aby sa dieťa neutopilo. Treba ho naučiť plávať.
Aký je vzťah dnešných mladých rodín a starých rodičov?
Vidíme, že mladé rodiny sa výrazne odčlenili do samostatnej bunky. Hovoríme o silnej individualizácii. Mladí chcú sami bývať, sami sa starať o deti, majú úplne presné predstavy o výchove.
Čo ak narazia na starú školu svojich rodičov?
Ak mama zakáže sladkosti a babička zákaz poruší, je cirkus. Ak mama povie, že na vnuka sa nekričí, treba to dodržiavať. Ak dedo zvýši na dieťa hlas, okamžite sa prestrihávajú kontakty. Mamička pustí dieťa z rúk, ale starí rodičia musia dodržiavať jej pravidlá, aby nebola neustále v strehu z toho, čo zase porušili. Môžu sa dohodnúť na kompromise a požiadať, či by v niečom mohli dostať trochu voľnosti.
Akú rolu majú starí rodičia vo výchove detí?
Sú dôležití preto, že môžu byť iní ako rodičia a to je pre dieťa zaujímavá skúsenosť. Mamičkám vravím, že starí rodičia tu nie sú len pre vnukov, ale aj pre ne, aby si oddýchli. Nie je nič horšie ako unavená matka. Je tu však aj opačný problém. Dnešní starí rodičia sú takí aktívni, že na vnúčatá nemajú čas. Požičajú si ich na chvíľu a vrátia ich. Rodičia potom cez letné prázdniny nemajú kam dať deti, lebo starí rodičia nie sú ochotní obetovať týždeň zo svojej dovolenky, zo svojho času.