Môže sa tak zvýšiť riziko vzniku problémov s fyzickým a psychickým zdravím detí tých rodičov, ktorí prežili traumu. Vedci tento jav pozorovali u zvierat aj u ľudí, píše taliansky denník La Repubblica.
Smútok, závislosti, ťažké vzťahy – to sú vysoko stresujúce momenty, ktoré zanechávajú stopu na fyzickom a psychickom stave, najmä, ak ich prežíva dieťa alebo dospievajúci jedinec. Negatívne účinky týchto tráum môžu byť tiež zdedené po rodičoch a prejaviť sa u detí v podobe problémov s fyzickým a duševným zdravím, okrem iného ako psychické ochorenie alebo poruchy vo vývoji. Preukázali to vedci z lekárskej fakulty Univerzity v Massachusetts. Zraniteľnosť detí môže byť podľa nich spôsobená epigeneticky, teda je odovzdaná od rodičov. Nededia sa sekvencie DNA, ktorá sa nemení, ale to, ako sa gény prejavujú v organizme.
Vedci analyzovali u myší, ale aj u dobrovoľníkov vzťah medzi traumou prežitou v minulosti a prípadnou prítomnosťou zmien. Skúmali malé molekuly ribonukleovej kyseliny (mikroRNA), ktoré sú dôležité pre dobré fungovanie našich buniek a ktoré môžu napríklad prispieť k rozvoju niektorých nádorov. Nedávno sa zistilo, že sú prítomné aj v ľudských spermiach. Preukázalo sa, že vonkajšie faktory, ako je fajčenie či obezita, môžu tieto malé molekuly ribonukleovej kyseliny modifikovať. Až teraz však vedci zistili, že na nich môže mať vplyv aj stres.
Vedci predložili skupine 28 dospelých mužov test s desiatimi otázkami, ktorý sa často používa na zisťovanie tráum prežitých v detstve a v období dospievania. Medzi najviac stresujúce momenty patrí fyzické či psychické zneužívanie, chýbajúca starostlivosť rodičov či ich rozvod. Ak skúmaná osoba odpovie kladne na štyri a viac otázok, znamená to neskorší výrazný nárast rizika vzniku fyzických a psychických problémov. Okrem toho vedci študovali prvky prítomné v mikroRNA v spermiách účastníkov štúdie.
Výsledky ukázali, že traumy sa spájajú s úrovňou dvoch mikroRNA – účastníci štúdie, ktorí dosiahli v dotazníku najviac bodov, teda prežili alebo dlhšiu dobu v nízkom veku prežívali traumatické udalosti, mali mnohonásobne nižšie úrovne týchto dvoch mikroRNA v porovnaní s tými, ktorí nemali tak traumatické zážitky.
Výsledky potvrdzujú údaje získané už skôr vďaka pokusom na myšiach, u ktorých sa úzkosť a problémy vo vzťahu k ostatným dedili najmenej po tri generácie.
„Ide o prvú štúdiu, ktorá ukazuje, že stres súvisí so zmenami úrovne mikroRNA v ľudských spermiách,“ zdôrazňuje hlavný autor štúdie David Dickson. Vedci teraz chcú tento výskum prehĺbiť a potvrdiť jeho výsledky s pomocou ďalších štúdií. Tie sa týkajú dôsledkov stresu naprieč generáciami, ktoré by mali byť brané do úvahy pri objasňovaní fyzického a duševného zdravia jednotlivca.
„Budeme schopní nájsť cestu, ako upraviť úroveň mikroRNA u osôb vystavených mimoriadnym skúškam,“ hovorí Dickson. Tieto epigenetické zmeny sú zvratné, na rozdiel od genetických zmien. Táto hypotéza je zaujímavá, hoci zatiaľ len teoreticky, pre tých, ktorí prežili také dramatické epizódy, ako je násilie či vojny.