Dieťa nereaguje na hlasy ľudí, keď je ešte v bruchu, pretože plod počuje a reaguje len na intravaginálne zvuky, teda na tie, ktoré smerujú dovnútra vagíny. Pohybom hlavy a končatín, úst a jazyka reaguje 87 percent plodov.
Johann Sebastian Bach sa páči deťom ešte predtým, než prídu na svet. A to až tak, že na neho reagujú pohybom hlavy, rúk a úst. Tieto pohyby pritom nevidieť, ak na dieťa hovorí matka či otec, ani keď sa im číta rozprávka. Plod ťažko dokáže načúvať zvukom prichádzajúcim zvonku. Mýtus o tom, že rozprávanie smerované k bruchu tehotných žien má určitý vplyv na plod, vyvrátila štúdia španielskeho Marquesovho inštitútu.
Výskum schopnosti plodu počúvať hudbu na počiatku života viedla so svojím tímom Marisa Lópezová-Teijónová na pacientkach v období medzi 14. a 30. týždňom tehotenstva. Použila pritom práve hudbu Johanna Sebastiana Bacha. Aby plod mohol načúvať hudbe v celej jej intenzite, použila špecifické aparatúry, ktoré prenášali hudbu smerom do vagíny. Reproduktor Babypod vysielal zvukové vlny pri 54 decibeloch. To je úroveň bežnej konverzácie.
Ako reagoval plod na hudbu prenášanú týmto spôsobom? Vedci pozorovali plody pomocou echografie, diagnostickej metódy pracujúcej s odrazom ultrazvuku. Pohybom hlavy a končatín, úst či jazyka reagovalo 87 percent plodov. Tieto pohyby ustali, ak bolo vysielanie hudby prerušené. Asi 50 percent plodov pri hudbe prenášanej vaginálnou cestou reagovalo prekvapujúcimi pohybmi – otvárali čeľuste a vyplazovali celý jazyk. Ak bol tehotným ženám zavedený do brucha reproduktor vysielajúci hudbu pri intenzite v priemerne 98,6 decibelu, neboli zaznamenané žiadne zmeny v pohybe plodov.
„Našou štúdiou sme preukázali, že plody môžu počúvať od šestnásteho týždňa, keď merajú 11 centimetrov, a to jedine vtedy, ak zvuk prichádza priamo z vagíny,“ hovorí Lópezová-Teijónová, ktorá dostala na Harvardovej univerzite Ig Nobelovu cenu za medicínu v oblasti pôrodníctva za objav schopnosti plodu načúvať. „Plody ťažko dokážu načúvať zvukom z vonkajšieho prostredia. Môžeme teda povedať, že mýtus týkajúci sa rozprávania k bruchu tehotnej ženy je minulosťou,“ dodáva.
Podľa výskumu Marquesovho inštitútu je teraz možné pomocou tohto systému stimulovať plod neurologicky. Senzorická stimulácia je dôležitá a hudba aktivuje schopnosť učiť sa jazyky. A ako bolo preukázané, toto učenie sa môže začať už v materskom lone.