Céline pracuje pre veľkú agentúru public relations. Nepočíta hodiny zasvätené práci. A to do tej miery, že ju jej manžel, ktorý je učiteľom, vidí len počas víkendov. Adrien je inžinier. Ako vyšší káder v stavebnej firme trávi veľa času v cudzine. „Moja žena už toho má dosť a ja mám pocit, že neuvidím ani vyrastať deti,“ vraví.
Takých prípadov, keď je manželstvo ohrozené pracovným preťažením, je veľa. Výskum inštitútu Opinion Way z roku 2014 ukázal, že 29 % opýtaných si myslelo, že práca už poškodila ich milostný život. To, že je práca zdrojom manželských konfliktov, sa domnievalo 22 % a 7 % uviedlo, že bola príčinou rozchodu. Značná časť opýtaných, predovšetkým zamestnanci vo vyšších pozíciách (34 %), sa zverila, že nie je schopná oddeliť prácu od súkromného života.
Prvé, čo treba podľa psychológa Philippa Laurenta urobiť, je odvážiť sa hovoriť o tom s tým, kto toľko pracuje. Ten si musí toto varovanie však vypočuť. Taký človek si totiž často len ťažko uvedomuje, ako je prácou zavalený. „Mnohí si myslia, že pracujú tak, ako treba, zatiaľ čo sú na pokraji vyhorenia,“ hovorí Laurent. Nesmieme pritom druhého obviňovať, ale skôr hovoriť o svojich pocitoch ako: bol(a) by som rád(a), keby si sa vracal(a) domov skôr; nemáš veľa práce?
Laurent tiež radí zaviesť akýsi rituál, ako vyčleniť si denne pár minút na rozhovor vo dvojici, a to predovšetkým o tom, čo sa podarilo. Sandrine a David tento zvyk zaviedli už pred rokmi. „Viem, že sa potrebuje zveriť so všetkým stresujúcim. Ja zas mám potrebu hovoriť o svojej práci v nemocnici,“ hovorí Sandrine. Potom sa k téme práce už nevracajú, ale hovoria o budúcej dovolenke, o deťoch.
Aj konflikty vychádzajú z nevyváženosti. Ak jeden z rodičov nepracuje alebo pracuje na čiastočný úväzok, treba rešpektovať prácu oboch, teda aj toho, ktorý sa stará o deti. Prácu počas víkendov treba zakázať. V čase smartfónov a laptopov to nie je ľahké. Znamená to predovšetkým nepozerať sa na poštu týkajúcu sa zamestnania.
Bénédicte, ktorej manžel je tiež workoholik, sa vzdala predstavy, že bude žiť s niekým, komu stačí 35 hodín práce týždenne. S manželom si však vyčlenili jeden večer v týždni, ktorý patrí len im. Elise, ktorá nie je schopná odložiť prácu ani počas dovolenky, si uvedomila, že sa vyhýba kontaktu so snúbencom. „Keď mi dal ultimátum, buď on, alebo práca, pochopila som, že ho nemilujem,“ hovorí.
Sandra rozpráva, ako jej manžel, ktorý s prácou aj spal, napokon súhlasil s terapiou s cieľom zistiť, čo je za problémom. „Pozvoľna si uvedomoval, že má strach, že príde o prácu ako jeho otec, keď bol mladší. Terapia mu pomohla v tom, aby sa na veci pozeral s odstupom, a nepochybne zachránila naše manželstvo,“ zveruje sa Sandra.