Je symbolom detstva a do života dospelých vstupuje častejšie, než by sme verili. Či už to je dôkaz značnej sentimentality, potreby zakotvenia alebo znak nezrelosti, plyšová hračka o nás často veľa vypovedá, píše francúzsky týždenník L'Express.
Apartmán dvadsaťosemročnej Irene má všetko, čo si príbytok mladej, ale dospelej ženy žiada: moderný nábytok, drahé elektrické spotrebiče, plochú obrazovku. Musíme prekročiť prah spálne, aby sme našli niečo, čo nás prekvapí. Na posteli tróni na vankúši plyšový medvedík.
„Môže to znieť dosť divne, ale dostala som Nounou ako darček k osemnástim narodeninám. Mamička ho objavila v jednom obchode a rozhodla sa mi ho kúpiť,“ hovorí mladá žena.
"Asi to vyzerá trochu prekvapivo dostať plyšáka na prahu dospelosti, ale v tej dobe som bola v zložitej situácii. Začínala som študovať v Paríži, začala som žiť sama. Myslím si, že som potrebovala niečo, čo by mi dodávalo pocit bezpečia a trochu nehy pri týchto závažných zmenách, ktoré som veľmi nevládala, "hovorí Irene. "Plyšová hračka podľa mňa znamená akési zakotvenie. Ešte dodnes si Nounou pre mňa zachoval čosi upokojujúce. Má svoju vôňu a hebkosť, ktoré ma upokojujú a dodávajú mi silu. Keď som smutná, unavená alebo sa cítim byť zraniteľná, vezmem si ho k sebe. Robí mi to dobre, "priznáva Irene.
„Samozrejme som si vypočula rôzne, trochu ironické poznámky a komentáre ohľadom mojej údajnej nezrelosti. Niektorí z mojich priateľov považovali za nevhodné, že si Nounou nechávam v noci pri sebe. Nechávam si ho v noci pri hlave,“ zveruje sa Irene.
„Pripomienky tých či oných ľudí sa ma vôbec nedotýkajú. Nevšímam si ich. Vediem naplnený život, robím veľa vecí a staviam sa k problémom čelom. Necítim sa byť nijako poznamenaná tým, že mám plyšovú hračku. Naopak, považujem skôr za zdravé, že dokážem prijať túto časť seba samej, túto potrebu upokojenia sa vo svete, ktorý nie je vždy jednoduchý,“ dodáva Irene.
„Málokto to prizná, ale veľa dospelých má plyšové hračky,“ potvrdzuje psychologička Catherine Pierrat, ktorá sa špecializuje na detstvo a symboliku plyšových hračiek. „U malých detí to je predmet, ktorý zaisťuje spojenie medzi domovom a vonkajším svetom. Je to väzba, ktorá umožňuje postupné odpútavanie sa od matky,“ hovorí.
„U dospelých je to trochu iné: plyšová hračka už nie je väzba či puto, ale zachováva si svoju upokojujúcu funkciu. Často si vyberáme predmety pre ich citovú dimenziu, napríklad to môže byť časť oblečenia milovanej osoby. Môže to tiež svedčiť o sklonoch k poverčivosti. Dieťa prisudzuje svojej hračke magickú moc,“ vysvetľuje Catherine Pierrat.
„Dospelý robí svojím spôsobom to isté. Hračka ho chráni pred ťažkosťami v živote. Každý jej prisudzuje to, čo od nej očakáva. V žiadnom prípade to nie je známka nezrelosti, skôr symbol všetkých emócií, ktoré sa skrývajú v hĺbke nášho mozgu. Prostredníctvom plyšovej hračky v nás ožívajú najkrajšie časti detstva,“ dodáva Pierrat.