Zatiaľ, čo veda vychádza čoraz viac v ústrety požiadavkám žien, ktoré sa chcú stať matkami prostredníctvom darovania spermií a žiť bez partnera, je len málo známe, čo si myslia deti narodené v rodine tvorené iba matkou, píše taliansky denník Corriere della Sera.
Týmto javom sa prvýkrát zaoberá štúdia Centra pre výskum rodiny pri Cambridgeskej univerzite. Tá ukázala, že tieto deti majú všeobecne dobrú mieru prispôsobivosti a majú pozitívne pocity pokiaľ ide o rodinný život, aj keď už od troch rokov často kladú mame otázky, prečo im chýba otec.
Pri svojej štúdii vedci sledovali 51 rodín tvorených iba matkami, ktoré boli porovnávané s 52 heterosexuálnymi rodinami s dvoma rodičmi a najmenej jedným dieťaťom vo veku od štyroch do deviatich rokov, ktoré bolo počaté rovnako na základe darovania spermií. „Ide o prvú štúdiu, ktorá skúma prispôsobivosť detí v rodinách tvorených iba matkami vo veku, keď sú deti už dosť veľké, aby chápali, aká je ich rodina, čo znamená vyrastať bez otca, a ktorá vyhodnocuje ich sociálne a rodinné skúsenosti,“ vysvetľuje hlavná autorka štúdie doktorka Sophie Zadeh.
Matky z oboch sledovaných skupín vyplňovali štandardizované dotazníky a 47 detí matiek žijúcich bez partnera sa vedci pýtali na rodinu a priateľstvá. Ukázalo sa, že medzi dvoma typmi rodín neexistuje z hľadiska dobrého prospievania dieťaťa žiadny výrazný rozdiel.
Matky uvádzali, že ich deti majú neutrálne pocity pokiaľ ide o neprítomnosť otca (39 percent) alebo rozporuplné pocity (28 percent) a často o otcovi hovoria. Matka päťročného chlapca uvádzala: „Pamätám sa, keď sa ma na to prvýkrát opýtal, mal tri roky. Práve sme odchádzali z kúpaliska a spýtal sa ma: ‚Mami, prečo nemám otecka‘?“ Iná matka sedemročných dvojčiat žijúci bez partnera s nimi nehovorí o darcovi, ale o postave otca. „Chcú, aby som im našla otecka, ale o biologickom otcovi nikdy nehovoria,“ povedala.
Väčšina detí, ktoré súhlasili, že odpovedia na otázky, uviedlia, že by nechceli meniť svoju rodinnú situáciu (51 percent). Zmeny, ktoré ostatné deti požadovali, boli klasifikované ako banálne. Aj v škole sa väčšina detí cíti dobre, majú priateľov a nikdy neboli šikanované, a ak sa to stalo, bolo to len výnimočne.
"Vcelku sa zdá, že sa deti od štyroch do deviatich rokov s matkou bez partnera, ktoré sa narodili vďaka umelému oplodneniu, majú dobre. Nevieme však, aké budú ich pocity, až vyrastú. Výsledky naznačujú, že to, čo má význam pre deti žijúce iba s matkou, nie je neprítomnosť otca ani to, že boli počaté zo semena darcu, ale že je to kvalita rodičovstva a pozitívny vzťah rodičov k dieťaťu. V praxi to potvrdzuje to, čo už vieme o psychologickej prispôsobivosti detí voči iným typom rodiny, ktoré sa líšia od tej tradičnej, "vysvetľuje doktorka Zadeh.
Deti, ktoré sa narodili matkám žijúcim bez partnera, majú tú výhodu, že neprežívajú trauma z konfliktov medzi rodičmi a z rozvodu. Samozrejme, je nevyhnutné, že sa pýtajú, prečo sú na svete.