V lete, počas extrémnych horúčav ste boli vo vysokom štádiu tehotenstva. Oželeli ste dovolenku a venovali ste sa skôr zariaďovaniu izbičky? Čo vás v tom čase zamestnávalo?
Keďže som mala pomerne bezproblémové tehotenstvo, stihli sme aj dovolenku – približne v šiestom mesiaci. Teplo mi až tak neprekážalo, ale zasa som to nepreháňala a v horúčavách som nebehala po meste. Radšej som sa chladila doma pri klíme. Výbavičku som si zháňala postupne. Tým, že sme sa popri tom aj sťahovali, užila som si aj zariaďovanie detskej izby.
Dnes toho majú budúce mamičky k dispozícii veľa. Gravidjoga a rôzne iné cvičenia, vrátane prípravy na pôrod, ktorý vraj „nemusí bolieť“. Ako ste sa naň pripravovali vy? Koľko energie ste do toho investovali?
Tehotenstvo som si užívala a okrem cvičenia som si dopriala napríklad aj tehotenské masáže, absolvovala som klasickú teoretickú predprípravu, ktorú organizuje nemocnica. Tým, že pracujem v športovom centre (Retro sport & wellness), nevynechala som ani cvičenie. Pravidelne u nás organizujeme cvičenie pre tehotné mamičky s diplomovanou pôrodnou asistentkou. Vrelo odporúčam! Podobne ako priebeh tehotenstva, aj rekonvalescencia po pôrode u mňa prebehla bezproblémovo. Asi hlavne preto, že som bola v dobrej kondícii a fit už predtým.
Poznáme vás ako kariéristku, takže nás neprekvapí, ak na seba prezradíte, že ste až do poslednej chvíľky pracovali a počas materskej dovolenky plánujete len symbolicky poľaviť. Ako je to teda s vašimi pracovnými aktivitami teraz? „Hrozí“ vám vôbec trojročná materská dovolenka?
Je to pravda. Pracovala som až do posledného týždňa, ale ani nie preto, že by som musela. Keďže ma moja práca baví, vôbec mi to neprekážalo. Snažila som sa však zbytočne už nestresovať a občas, keď bolo horúco, uprednostnila som prácu z domu. Pracovné aktivity som určite výrazne obmedzila, pretože už mám tím ľudí, na ktorých sa môžem spoľahnúť, viem, že ma zastúpia. Momentálne je pre mňa prvoradé dieťa a nemienim mu v tomto najkrajšom období nič odopierať. Snažím sa mu venovať naplno, čo ma však neobmedzuje v tom, aby som sem-tam vybavila aspoň zopár mailov a telefonátov. Malý je úplný poklad. Keď si pospinká, čo-to vybavím, ale to len v prípade, že nezaspím s ním (smiech). Ešte máva pomýlené noci s dňami, tak to z času na čas potrebujem.
Foto: Matúš Lago
Pôrodu sa prirodzene bojí každá žena, opisuje sa ako príšerná bolesť. Pre niektoré ženy je to však neskôr príjemné prekvapenie – vraj až také hrozné to nebolo. Aké spomienky máte na pôrod vy?
Môj pôrod prebehol trochu neštandardne. Zrejme patrím k šťastným ženám, lebo kontrakcie som takmer vôbec necítila. S úsmevom na tvári som čakala, kedy to už konečne príde. Žiaľ, pre nečakané komplikácie som nakoniec rodila cisárskym rezom, čo ma trochu mrzelo, ale na viac vecí sa už tým pádom nepamätám. Aj keď pár dni po to bolo náročnejšie. Súhlasím s tým, že akúkoľvek bolesť zatieni radosť z bábätka. Rozhodne to však nie je nič „strašné“. Myslím si, že len preto, že žena nevie, do čoho ide, má prirodzený rešpekt.
Dieťatku ste dali klasické slovenské meno, kedysi mimoriadne obľúbené – Michal. Predpokladáme, že ho zdedilo.
Volá sa po otcovi – po mojom priateľovi, tradícia v rodine. Michal sa volá aj jeho otec a starý otec. Ale má to viac súvislostí. Chceli sme slovenské meno a ja som sa tiež mala volať Mišo (smiech). Iné mená sme už nehľadali.
O období tehotenstva sa vraví ako o najkrajšom období ženy. Samozrejme, čakajú nás aj krušné chvíle, kedy nevieme bábätko upokojiť, nevieme si s ním rady, keď plače. Pocítili ste krízu tohto charakteru na vlastnej koži?
Som spokojná. Tak, ako som si užívala tehotenstvo, užívam si aj materstvo. Ba možno ešte oveľa viac. Veď je to úžasné. Ten malý človiečik vedľa mňa ma každý deň len prekvapuje. Občas sa nevyspím, ale vôbec mi to nevadí. Ak by bolo treba, vstala by som k nemu v noci hoci aj stokrát. Veď je náš.
Ste osoba, ktorá sa neustále hýbe, veľa tancuje. Počas dojčenia sa to vraj neodporúča. Pribrali ste vôbec?
Počas tehotenstva som pribrala deväť kíl, ktoré na mne vraj vôbec nebolo vidno, ale do týždňa od pôrodu boli zázračne preč. Naozaj som sa nestihla ani diviť, aké to bolo jednoduché. Súvisí to samozrejme aj s tým, že dojčím, čo je asi najväčší výdaj energie. K cvičeniu a tancu sa určite plánujem vrátiť, ale nikam sa neponáhľam. Momentálne si to vynahrádzam prechádzkami s kočíkom.