No, občas vás na svadbe, najmä k ste z rôznych kútov Slovenska môžu prekvapiť zvyky, povedzme minimálne neštandardné.
Zažili ste i vy niečo podobné?
„Bola som už na viacerých svadbách, ale všetky boli v okolí Bratislavy a boli skôr komornejšie. Až raz som sa s priateľom dostala na svadbu jeho kamaráta na východ Slovenska. A úprimne poviem bola som nemilo prekvapená. O polnoci začal redový tanec, keď svadobčania tancovali s nevestou a ženíchom a družička vyberala do klobúka za tento tanec peniaze. Zdal sa mi to totálne trápny zvyk. Navyše družička bola až priveľmi iniciatívna či skôr dotieravá. Nechcem vyzerať ako držgroš, ale veď sme dali peniaze pre mladomanželov v obálke (čo nik nevidel), ale keď sme tancovať nešli, všetci na nás dosť zazerali.“ Prezradila nám sympatická Bratislavčanka Kvetka.
Trnavčanka Jana prezradila, čo ju šokovalo na svadbe na juhovýchode Slovenska. „Šla som na svadbu k rodine, ktorej nevesta pochádzala z dedinky na juhovýchode Slovenska a tak hoc bol ženích z mesta v ktorom bývam aj ja, svadba sa konala v rodisku nevesty. Priniesli sme s manželom krásny svadobný dar z ružového porcelánu a k tomu sme prihodili aj nejaké eurá do obálky. Ostala som však nemilo prekvapená, keď som okrem toho musela prispieť "poplatok“ aj na koláče, ktorý bol rozpočítaný na ženíchovu a nevestinu stranu ako aj na mladomanželský tanec po polnoci. Suma sumárum bola to najdrahšia svadba na akej sme boli."
„Sesternica chcela mať naozaj skvelú svadbu tak aby sa na nej hostia nenudili. A tak vymýšľala všetko možné len, aby mala zorganizovanú každú minútu svojej svadby. Výsledok bol katastrofálny. Na nenútenú zábavu a improvizáciu neostával ani chvíľu čas. Dokonca, vraj podľa rodinnej tradície musí ženích, nevesta a hlavná družička s družbom zabávať hostí. Nuž a tak vymysleli množstvo hier pre svadobčanov. Prešli sme si stoličkovým tancom, viazaním balónikov na nohy, lesnou cestou keď hlavná družička hovorila kade ideme a tak sme prekračovali jamy, podliezali spadnuté stromy a podobne, cez sľub svokier až po tancovanie kankánu. Bolo to naozaj trápne, nútené a podľa môjho osobného názoru spoločenské hry "a la pioniersky tábor“ na svadbu určite nepatria." Porozprávala nám Martinčanka Anka.