Malým deťom zväčša stačia na rozdelenie potravín len dve slová: mňam a fuj! Do kategórie „mňam“ okrem sladkostí bezpochyby patrí klasika: špagety, párky a hranolky. A do kategórie „fuj“, bohužiaľ, väčšina zeleniny.
Ak pred nimi na stole leží tanier, na ktorom „tróni“ nejaký druh zeleniny, znamená to pre rodičov výzvu. Ako dieťa primeť k tomu, aby zelenina z taniera zmizla? Skúste namiesto klasického: „Všetko, čo je na tanieri, musíš zjesť“ vymeniť za menej direktívne a možno trocha experimentálne: „Teraz ochutnáme všetko, čo máš na stole“. A celkom sa uspokojte s tým, ak zo zeleniny zje len máličko, ale predsa to skončí v žalúdku a nezostane na tanieri.
Od dieťaťa netreba chcieť, aby si zeleninu obľúbilo okamžite a bezvýhradne. Tešte sa spoločne z malých pokrokov a ak si na istý druh zeleniny zvykne, môžete ho časom servírovať spolu s novým druhom.
Pomôcť môžu aj veselé zeleninové postavičky, ktoré pripravíte na tanier z jednotlivých kúskov zeleniny. Malému dieťaťu sa bude zdať smiešne, že „spapá“ napríklad nožičky panáčika, ktoré môžu byť napríklad z papriky. Podobne môže zjesť hlavu či ručičky.
Je správne, ak dieťa do prípravy jedla zapojíte. Ak mu dovolíte umývať a trhať listy šalátu a počas príprav zdôrazníte, ako vám všetkým bude chutiť, dieťa sa začne tešiť, že zje to, čo samé „uvarilo“. Nezabúdajte ani na pozitívny príklad. Ak vy sama alebo manžel za stolom ohŕňate nos nad zeleninou, dieťa to bude opakovať. Ak jete s chuťou, dieťa si to všimne a ochutná aspoň jedno sústo.
Na skutočnosť, že jete zeleninu, netreba dieťa špeciálne upozorňovať. Je to „iba“ jedlo, také, ako každé iné. Netreba prehnane „básniť“ o tom, ako skvelo chutí, stačí s radosťou jesť.
Pri niektorých deťoch platí, že keď sú hladné, zjedia všetko. Tak prečo to nevyužiť? Vonku ich nechajte poriadne vybehať a na prosby o „niečo malé“ nereagujte. Po príchode domov servírujte zeleninový obed. Občas platí, že hlad je najväčší pán a tak dieťa zje to, čo má na tanieri.