Týraným ženám nesmie chýbať pomoc okolia aj štátu

Domáce násilie nepredstavuje žiadny nový fenomén, ktorý by sa zrazu objavil. Tento negatívny jav sa vyskytuje v rodinách a v domácnostiach už stáročia a zápasia s ním všetky štáty a spoločnosti sveta. Väčšiu časť násilných činov majú na svedomí muži z najbližšieho spoločenského prostredia, najčastejšie ide o súčasných a bývalých partnerov. Domáce násilie sa vyskytuje v rámci celej spoločnosti a týka sa všetkých, bez ohľadu na ich vzdelanie, sociálne postavenie, životný štýl, náboženskú orientáciu, rasu a vek. Násilie sa však netýka len ľudí v partnerských vzťahoch, týranie blízkou osobou postihuje aj starých ľudí, deti či zdravotne postihnutých.

Pomoc obetiam sú povinní poskytnúť štát aj spoločnosť, ale začať by malo najbližšie okolie. Ak poznáte vo svojom okolí niekoho, kto je obeťou domáceho násilia, nebojte sa mu ponúknuť pomoc. Počítajte však s tým, že týraná osoba sa za svoj osud hanbí a nie vždy je ochotná pomoc prijať. „Pristupovať k týranej osobe treba s veľkým pochopením. Snažte sa počúvať a nesnažte sa ju donútiť k okamžitému rozhodnutiu. Ona sama musí rozhodnúť, či a kedy bude situáciu riešiť, vy len vyjadrujte podporu a ponúkajte pomoc napríklad návštevou lekára, privolaním polície, prípadne s opustením domova,“ radí psychologička Marcela Petráková.

Samotným obetiam psychologička radí, že je potrebné zistiť si, kam sa môžu obrátiť o pomoc (krízové centrá, lekári, polícia, priatelia). „Pozor si treba dať na to, na koho sa obrátite a prezradíte mu detaily napríklad o úteku, mieste budúceho pobytu a podobne. Niekto to môže aj nechtiac vyzradiť partnerovi, ktorý vás týra,“ hovorí psychologička. Ak vás partner fyzicky týral, rozhodne navštívte lekára a nechajte si vystaviť lekárske potvrdenie o rozsahu zranení. V trestnom konaní bude tento dokument patriť medzi rozhodujúce dôkazy.

„Dobré je si vopred premyslieť, čo poviete deťom a dôkladne zvážte ich vek a formu, akou im situáciu podáte,“ radí Petráková. Ak sú deti svedkovia domáceho násilia, ubezpečte ich, že problém medzi rodičmi sa netýka ich samotných. „Aj keď je násilníkom ich otec, stále zostáva ich rodičom, a preto nie je dobré zaujať k nemu len negatívny postoj. Takisto sa však nesmiete tváriť, že sa nič nedeje a situáciu zľahčovať,“ vysvetľuje.

Myslieť treba aj na rôzne preventívne opatrenia. Pred odchodom z bytu zvážte, ktoré dokumenty musíte zobrať so sebou. Dôležité sú nájomné a kúpne zmluvy a všetky zmluvy týkajúce sa spoločnej nehnuteľnosti. Nezabudnite na rodné listy a pasy seba aj detí. Ak má váš manžel deti v pase zapísané, upozornite políciu na skutočnosť, že sa rozvádzate a že hrozí riziko, že manžel násilník s deťmi vycestuje a zároveň podajte návrh na nariadenie predbežného opatrenia na zverenie detí do vašej výchovy do doby po rozvode.

Nezanedbajte ani otázku financií. Ak je to možné, zablokujte spoločný účet. Ak tak urobiť nemôžete, skúste vybrať peniaze zo spoločného účtu a založte si vlastný. So sebou vezmite aj prípadné vkladné knižky, kreditné karty a zmluvy o poistení.