Doteraz bol pritom tento efekt preukázaný len u dospelých. Z výsledkov, ktoré vedkyne zverejnili v americkom časopise Proceedings, vyplýva, že spomienky a fakty sa v mozgu detí ukladajú lepšie, keď sa po udalostiach bohatých na nové poznatky trošku vyspia.
„Pretože malé deti sa veľa učia a rozpamätávajú sa a tiež veľa spia, sledovali sme deti vo veku od šesť do 12 mesiacov,“ povedala podľa agentúry DPA odborníčka na vývojovú psychológiu Sabine Seehagenová z Bochumskej univerzity.
Psychologičky navštevovali doma viac ako 200 detí a skúmali u nich schopnosť zapamätania s pomocou „maňuškového testu“. Pri prvej návšteve deťom s pomocou bábok predhrávali určité situácie. Pri ďalšom stretnutí pozorovali, ktoré z týchto dejov sa deti pokúšali napodobniť, keď znovu uzreli maňušky.
Časť detí si do štyroch hodín po predstavení aspoň na pol hodinu pospalo, ostatné nešli spať vôbec, alebo si zdriemli len veľmi krátko. Inej, kontrolnej skupine detí neboli pri prvej návšteve bábky ukázané vôbec. Tak mohli vedkyne pozorovať, ako deti na maňušky reagujú spontánne.
Tie deti, ktoré sa vyspali, dokázali napodobniť výrazne viac dejov ako deti z kontrolnej skupiny. Úplne inak na tom boli deti, ktoré zostali hore. Tie si podľa štúdie nepamätali, čo im ženy predtým s bábkami predvádzali.