Jej význam je oveľa dôležitejší, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
„Pomóc moje dieťa vôbec nerozpráva“, vzdychne si nejedna mamina dvoj či trojročného dieťaťa. Vtedy zvyčajne dostane odpoveď v zmysle „Buď pokojná,, každé dieťa je iné“, „Chlapci rozprávajú neskôr“ alebo jedna z najčastejších „Poznám dieťa, ktoré do päť rokov nerozprávala a odrazu začalo“. Nuž, nech sú spomínané rady akokoľvek dobre mienené, netreba sa na ne vždy spoliehať. Je to práve preto, že za chýbajúcou či veľmi slabou komunikáciou sa môžu skrývať aj iné poruchy.
Nemýľte si pojmy
Často mamičky tvrdia, že ich trojročné dieťa vôbec nerozpráva. Nakoniec odborník zistí, že dieťa s rodičmi komunikuje gestami a niekoľkými slovami. Možno ich nie je toľko ako u Miška od susedov alebo u netere Simonky, ktorá v troch rokoch rozprávala básničky. Áno, v tomto prípade môžeme povedať, dajme dieťaťu čas. To však neplatí, ak vaše trojročné dieťa s vami nekomunikuje ani gestami či náznakmi slov. Má viac ako dva roky? Vyhľadajte odborníka. Radšej totiž prísť zbytočne, ako neskoro.
Viete, čo sa môže skrývať za chýbajúcou komunikáciou?
- Narušená komunikačná schopnosť (vrodená alebo získaná, prechodná alebo trvalá)
- Autizmus
- Poruchy sluchu, zápaly stredného ucha
- Poruchy hlasu
- Skrátená uzdička pod jazykom (jednoduchým zákrokom odstrániteľná porucha
- Dlhodobé používanie cumlíka (denným používaním ochabujú svaly, dieťa s ním nielenže nemôže rozprávať, ale jeho používanie vedie aj k zlej výslovnosti či vzniku tzv. predkusu)
Vývin reči je postupný a žiadny z jeho krokov nemožno preskočiť. Tak ako neočakávame, že nám novorodenec začne odrazu rozprávať, nemôžeme očakávať, aby dieťa, ktoré neviem používať gestá a žiadnym spôsobom nekomunikuje s okolím odrazu začalo rozprávať vo vetách. Dieťa okolo 8 –12 mesiacov začína používať gestá. To znamená, že vám začína dávať najavo (ukazovaním, očným kontaktom, mimikou neskôr zvukmi) čo od vás žiada. Naopak, dieťa, ktoré môže mať problém, neukazuje predmety resp. neskôr používa vašu ruku na ukazovanie, neukáže „pá pá“, má slabý či žiadny očný kontakt a podobne. Tieto prejavy rodičia zistia už okolo druhého roka dieťaťa, tí vnímavejší i skôr. V tomto prípade je dôležité čo najskôr vyhľadať odborníka, lebo včasná terapia môže byť pre dieťa len prínosom.