Dnes už nie je paternalistický, ale skôr partnerský. Môže za to aj internet.
Ako sa zmenil prístup mamičiek k pôrodu či materstvu za posledné desaťročia? Robí sa dnes z pôrodu „priveľká veda“?
Predovšetkým sa zmenil vek mamičiek. Ako lekár som začínal v 70. rokoch, vtedy bol vek prvorodičiek 18–19 rokov. Tie vo veľmi krátkom odstupe rodili druhé, tretie, dokonca aj štvrté dieťa. Vtedy šlo o štátom regulovanú politiku, cieľom bol veľký prírastok pôrodnosti. Dnešný vekový priemer prvorodičiek je 31 rokov. Máme väčšinou len prvorodičky. Druhorodičky či treťorodičky sú zriedkavejšie.
Foto: Archív Vladimír Cupaník
Zmenil sa s posunutým vekom prvorodičky aj priebeh pôrodu?
Isteže. V minulosti sme sa stretávali s „absolútne“ zdravými ženami, keďže ich organizmus bol mladý. Vo veku nad 30 rokov už organizmus graviditu znáša ťažšie. Narástol nám teda počet rizikových tehotností oproti fyziologickým pôrodom. Za rizikové tehotenstvo sa pritom považuje to, pri ktorom bol zistený chorobný stav, ktorý môže vyústiť do ohrozenia alebo poškodenia tehotnej matky alebo plodu. Perinatálna úmrtnosť (úmrtnosť detí počas tehotenstva, pri pôrode a do 7 dní po pôrode) však bola na Slovensku kedysi oveľa vyššia, až 25 promile, dnes je napríklad len 4 promile.
Dnes chcú mať mnohé mamičky pôrodnú asistentku či dulu, ste za?
V minulosti bola veľká dôvera v pôrodné asistentky, ktoré sa ešte v 60. a 70. rokoch starali o tehotné ženy najmä v malých mestách a dedinách. Boli pri pôrodoch, chodili slúžiť do nemocníc. Fungovala tam silná dôvera, pôrodná asistentka minimálne odprevadila ženu do pôrodnice, často s ňou zostala počas pôrodu a stretávala sa s ňou aj po pôrode. To nám lekárom veľmi uľahčovalo spoluprácu so ženou pri pôrode, pretože rodička už k nám mala dôveru. Našu organizáciu prenatálnej starostlivosti nám závidel celý svet, ženy chodili skoro do poradní, boli vyšetrované a sledované. Dnes sa poradne skoncentrovali do nemocníc či privátnych ambulancií, ale sestry v ambulanciách už nemajú povinnosť chodiť na spomínané služby do nemocníc. Pôrodné asistentky však naďalej fungujú a sú veľmi vzdelané.
A čo zmeny súvisiace s nástupom internetu? Vraj sú dnes mamičky úzkostlivejšie, veľa informácií si preto nachádzajú iniciatívne na internete.
Internet nám trochu komplikuje prácu s tehotnými. Na internete je totiž veľmi veľa informácií, z ktorých si treba vedieť vybrať. Laik nevie posúdiť kvalitu článku, to dokáže len odborník. Články renomovaných odborníkov sú zasa pre laikov neprístupné, pretože sú spoplatňované. Mamičky by si aj pri klinických štúdiách mali všímať, kde sa vlastne robili. Podstatná je predsa kvalita pracoviska. Veľmi zavádzajúce sú tiež internetové fóra. Treba si uvedomiť, že skúsenosť každej ženy je individuálna a nie všeobecne platná. Komplikácia, ktorá sa vyskytla u jednej, sa nemusí zopakovať pri druhej. Rady na internetových fórach žene často zbytočne zamotajú hlavu a len ju vystresujú. Ženy sa vďaka internetu teoreticky vyzbroja, načítajú si veľa vecí, a keď v praxi vzniknú odchýlky od teórie, sú zmätené.
Odporujú vám lekárom mamičky, že na internete radili čosi iné?
Internet zmenil vzťah tehotnej a lekára. Kedysi bol lekár ten, kto všetko vedel a má pravdu. Dnes už nejde o paternalistický, ale skôr partnerský vzťah, teda tehotná žena je partnerom v dialógu, nie len objektom. Lenže niekedy sa partnerský vzťah preklápa až do akéhosi diktátu lekárom. Je fajn orientovať sa v nových trendoch, ale nie všetky novinky v medicíne možno prijať zo dňa na deň. Medicína by mala prijímať iba tie rozhodnutia, ktoré sú podložené vedeckým dôkazom. Na druhej strane treba vedieť zdravo zariskovať, ale v každom prípade by malo platiť to staré Hippokratovo: „nikdy neuškoď“.
Aké novinky teda akceptujete?
Napríklad prítomnosť otca pri pôrode ako psychickú podporu – dnes sa v našej nemocnici odohrá až 90 percent pôrodov v prítomnosti otca, ktorý ani nemusí mať špeciálne sterilné oblečenie. Alebo prítomnosť duly. Trendom je aj zmierňovanie pôrodnej bolesti. Niektoré ženy však chcú prežiť plnú bolesť. Ani nie preto, že to považujú za prirodzené. Skôr nechcú nič umelé pre seba, pre dieťa, majú principiálne odmietavý postoj. Medicína však v oblasti tlmenia bolesti priniesla napríklad epidurálnu analgéziu.
Čo si myslíte o pôrodných plánoch, ktoré si niektoré mamičky pripravujú?
Tie sú posledných desať rokov veľmi moderné. Žena si naplánuje, čo všetko chce, spíše si svoje predstavy, ale aj tu je potrebné zdôrazniť, že ide o plán, ktorý neráta s komplikáciami pri pôrode. Lenže pôrod sa v sekunde môže zmeniť na rizikový, keď pôrodník musí operatívne konať podľa situácie, a nie podľa plánu. Preto je najlepšie, keď si plán budúca mamička vopred prejde spoločne so svojím pôrodníkom alebo kompetentným lekárom z pôrodnice, kde bude rodiť. Mnohé z požiadaviek a predstáv sú samozrejme relevantné, ale z medicínskeho hľadiska sa ani nemôžeme striktne pridŕžať vopred pripraveného plánu. Podstatná je komunikácia a vzájomná dôvera. Na druhej strane tieto požiadavky zo strany žien nútia aj nás pôrodníkov zamyslieť sa nad trendmi. Ak rodičke a dieťatku neuškodia, nie je dôvod neakceptovať požiadavky zo strany ženy.
Moderné sú aj cisárske rezy, prečo?
Ich nárast je až neuveriteľný. V 70. rokoch tvorili 5 percent, dnes sú pracoviská, kde tvoria cisárske rezy až tretinu všetkých pôrodov, čo je alarmujúce. Cisársky rez síce zabraňuje perinatálnej úmrtnosti, ale má to význam len do 20 percent prípadov. Vyššie číslo už nie je priaznivé, najmä pre dieťa. Mnohé ženy si myslia, že to je ideálny pôrod, pre ne aj dieťa, ktoré sa vraj takýmto pôrodom nestresuje. Ale zistilo sa, že naopak, dieťa potrebuje prejsť pôrodným kanálom, potrebuje mať tento zážitok. Pri plánovaných cisárskych rezoch (ak to nie je indikované), keď sa pôrod nezačína klasickou pôrodnou činnosťou, majú deti neskôr vo zvýšenej miere problém s cukrovkou, poruchy dychovej adaptácie ešte v novorodeneckom veku, neskôr astmu.
S akým typom mamičiek sa lekárom spolupracuje najťažšie a s akým najlepšie?
Najhoršie sú tvrdohlavé ženy, teoreticky vyzbrojené z internetu a diskusných fór, ktoré si nedajú povedať ani vysvetliť veci. Neuznajú, že nevedia vyhodnotiť správnosť zdroja. Najlepšie je, keď medzi lekárom a rodičkou funguje dôvera. Keď do mňa niekto vloží dôveru, o to viac sa snažím.