Deťmi sa pýšime, chceme, aby ich bolo čím viac a aby boli dobre najedené a oblečené. Niektoré už takmer z pôrodnice idú v rifliach a čipkované perinky zmizli dávno v prepadlisku času. Pre deti existujú rôzne zariadenia, programy, kurzy, obchody, časopisy, cukrárne, karnevaly, party, kaderníctva, plavárne…
Ale pre deti sú tu najmä ich mamičky, aj tie začínajúce, mamičky na materskej. Je to zvláštna a pôvabná kasta. Trocha nedotknuteľná a sebestačná. Majú svoje tajomstvá, svoje komunikačné kanály, vytvárajú spoločenstvo, ktoré o sebe vie, informuje sa navzájom, pozná sa medzi sebou, radí si, komunikuje a žije si svojím životom. Chceli sme do toho ich života nazrieť a zistiť, či zmenil internet aj novodobé mamičky na materskej?
Hovorí sa totiž, že niektoré sú celkom závislé od internetu a webstránok týkajúcich sa materstva. Oslovili sme tri mamičky, ktoré sa nám zdôverili, ako trávia materskú dovolenku. Ani jedna z nich internetové rady nepreceňuje, hoci vo chvíľach zúfalstva sa o ne tiež zaujíma. Zdá sa, že súčasné mamičky sa veľmi od tých starších generácií nelíšia, hoci žijú v iných podmienkach. Nejaké povinnosti im ubudli – napríklad vyvárať plienky, ale niečo zasa pribudlo: majú pocit, že sa viac od nich očakáva, že musia toho viac stihnúť. Na to si však ťažkali ženy vždy, nič nové pod slnkom. To je v podstate vec ambícií tej-ktorej mamičky – či si zvolí materstvo ako hlavný životný program, alebo sa bude realizovať aj inak. Jedno nemusí byť na úkor druhého. Ambiciózna mama má pre potomka menej času, ale – nebude sa s ňou nudiť.
A čo oteckovia? Vraj v minulosti chodili muži skôr domov z práce a viac pomáhali. Tiež sa to však nedá s určitosťou tvrdiť – vtedy bolo viac schôdzí, brigád, posedení na pracovisku. Hlavne teda platí, že v každej domácnosti je to inak. Každá rodina je iná, každá mamička je iná, každý otecko je iný a každá materská dovolenka má svoje špecifiká. Záleží od rodinných tradícií, od lokality, kde ju prežívame, od toho, koľko detí je v rodine. Ak ich je päť, tak to vyzerá celkom inak, ako keď sa mamička stará o svoje prvé dieťatko. Vtedy sa už na to ide trocha aj rutinne, veľké deti sa starajú o malé, otecko už tiež nemôže stáť bokom a mamička si môže naozaj trocha vychutnávať heslo našich čias: Ja som matka, kto je viac? My však teraz navštívime rodiny prvorodičiek, kde sa mamičky ešte len učia byť mamičkami a na všeličo pri tom prichádzajú. Tento proces nás zaujímal.
Eva: Prvé dieťa, ktoré som držala v rukách, bolo to moje
Podľa Evy, mamičky triapolročnej dcéry, je ťažké posúdiť, či to dnes majú matky ľahšie alebo ťažšie oproti minulosti. Predpokladá však, že v minulosti to mali určite náročnejšie, pokiaľ ide o fyzickú prácu okolo domácnosti a dieťaťa. Upratovali, prali a vyvárali látkové plienky, kočíky nosili – často vynášali – na poschodia do bytov, nemali opatrovateľky, upratovačky, autá, nebolo toľko vecí v obchodoch ani nechodili bežne jesť do reštaurácií.
„Každopádne je to úplne iné,“ hovorí Eva. „Svet bol pomalší, nebolo toľko možností, toľko aktivít a povinností. Muži chodili omnoho skôr domov. A bolo aj viac času na to, aby bola rodina spolu.“ Keby mala Eva povedať, ktoré obdobie v rámci materskej bolo najťažšie, označila by vraj prvý pol rok po pôrode. „Bola som vyčerpaná, cítila som sa veľmi izolovaná, kamarátky v tej dobe deti nemali, žili inak, malá nám veľmi dobre nespala a manžel býval dosť dlho v práci. Bola to zmena.“
Materská inak Evu neprekvapila – nijaké špeciálne plány nemala ani si nedávala predsavzatia, že sa nejakým činnostiam bude vyhýbať alebo, naopak, bude sa im venovať. Nad internetovými diskusiami vôbec nerozmýšľala. „Takéto niečo som vôbec neriešila. Zaujímala ma realita – veď prvé dieťa, čo som chytila do náručia a prebalila, bolo to moje. Seriálom ani iným oddychovkám som našťastie nepodľahla. Na prácu som však celkom nezabudla. Keď malá začala chodiť do súkromnej škôlky, stanovila som si medziobdobie – pracovala som z domu. Samozrejme, že mi bolo prvý týždeň ľúto, keď v škôlke ráno už medzi dverami plakala. Ale po týždni plač ustal, pekne sme si obe zvykli a musím povedať, že nástup do práce bol pre mňa príjemnou zmenou.“
Jarka: Rady zo všetkých strán a každá iná
Jarka, ktorá má dvojročného syna, si myslí, že sú mamy pod omnoho väčším tlakom: „Dnes má budúca mamička síce obrovské množstvo informácií ako dieťa vychovávať, čo robiť, čo nerobiť, lenže mnohé z týchto tzv. filozofií si odporujú. Veď koľko názorov existuje napríklad len na základné problémy, ako je očkovanie, uspávanie, spanie v posteli s rodičmi a podobne. Zároveň vám všade tlačia do hlavy, že ak niečo nekúpite alebo niečo nebudete robiť nejakým jedine možným spôsobom, tak ste zlá mama. Samozrejme, používajú na to "kulantnejší“ spôsob – nenápadne vám vnuknú, že ak chcete len to najlepšie pre svoje dieťa, tak by ste mali robiť to a to. Táto preinformovanosť – aspoň na začiatku materskej – vo mne vyvolávala obrovský chaos. Myslím, že moja mamina sa s rozhodovaním, ako postupovať nemusela až tak zapodievať. Skrátka, veci sa robili jedným spôsobom, a hotovo. Nikto to neriešil. Pritom – jediné, čo je skutočne nevyhnutné, je, aby sme ten svoj poklad ľúbili a mysleli na primeranosť."
Mamička Jarka ďalej uvažuje, že sa treba s dieťaťom hrať, ale – aj ho naučiť, aby sa vedelo pohrať aj samo. Ako mu treba vedieť vyhovieť, tak ho treba aj pripraviť, že niekedy to skrátka nejde a musí sa aj počkať. Sú všelijaké situácie – niekedy sa dieťa čuduje, že mama ho ľúbi najviac na svete, a predsa aj bez príčiny na neho nakričí, hoci ani nechce. Ale aj mama je len človek, aj ona má niekedy zlý deň. Všetko závisí od toho, čo sa dieťaťu dovolí, ako je pripravené na rôzne okolnosti, či sa stane, že s ním mama ani nepohne. Niekedy tečú nervy, ale je to vždy len v rukách rodičov, nech radí na internete ktokoľvek! Konkrétna situácia je vždy iná, neopakovateľná.
„Výhodou dneška sú samozrejme moderné potreby pre deti,“ pokračuje Jarka. „Od plienok, odsávačiek, nosičov až po ultra odľahčené kočíky. Neviem si dnes predstaviť, že by som popri iných povinnostiach denne prala a žehlila klasické plienky. Hrozná predstava! A k tomu ešte tá možnosť ísť s dieťaťom na nespočetné množstvo atrakcií! To láka. Je veľa baby-friendly hotelov, reštaurácií, neskutočné množstvo detských kútikov a iných aktivít pre maminy s deťmi. To je tiež výhoda.“
Jarka hovorí, že pre ňu ako prvorodičku bolo najťažšie obdobie materskej jej začiatok. „Môj syn teda vôbec nebol a nie je pokojné dieťa, takže informácia o tom, ako novorodeniatko prespí dvadsať hodín denne, bola v mojom prípade zavádzajúca. Zároveň človek v tom období, kým ešte nevie čo a ako, všetko rieši spontánne a bojí sa, či to robí správne. Ak náhodou nerobí všetko správne, nie je si istý, či to nebude mať ďalekosiahle dôsledky a nervuje sa. To súvisí práve aj so spomínanou preinformovanosťou. Ja som mala ešte aj problém s dojčením, a keďže som počas deviatich mesiacov všade čítala, aké je pre dieťa veľmi dôležité dojčenie, že keď mama svoje dieťa nedojčí, tak ho dobre že nezabíja – bola som z toho hotová. Tisíckrát som si mohla povedať, že syn teda bude na umelom mliečku, ani iným to neuškodilo, lenže ten tlak bol niekedy skutočne neznesiteľný. Ale samozrejme, časom si človek vytvorí systém, na niektoré veci si proste zvykne.“
Jarka hovorí, že v období materskej ju asi najviac prekvapilo, keď si naplno uvedomila, že jej život už nie je len jej, že každé rozhodnutie sa už týka aj potrieb jej dieťaťa. Jednoducho robí rozhodnutia, ktoré, keby nemala dieťa, nespraví a naopak. „A či robím niečo čo som si povedala, že to nikdy robiť nebudem? Nuž aj ja na svoje dieťa kričím. Vtedy, keď už je toho na mňa naozaj veľa, ale vzápätí si pomyslím, že keď budem mať znova pracovné stresy, budem iste spomínať: ako bolo doma dobre a pokojne!“
Andrea: Stratila som vlastný čas
Andrea má dcérku Kristínu, ktorá má 8 mesiacov. Podľa nej to majú dnes rodičky trošku iné. V niečom majú fungovanie uľahčené, napríklad sa nemusia vyvárať plienky, a v niečom nie. V dnešných časoch sa od žien očakáva asi viac ako predtým, hovorí Andrea a dodáva, že na vine je emancipácia: „Musíme byť skvelé matky, skvelé žienky domáce, skvelé kuchárky, mať skvelú kariéru a ešte k tomu byť stále v pohode s úsmevom a bez reptania. Aspoň ja mávam tento pocit očakávania zo spoločnosti – vyžaduje si to od nás. Predtým ženy možno viac investovali času aj svojho života do materstva, ich práca bola až druhoradá. Ale myslím si, že zase súčasné žienky majú viac času na kamarátky, viac zapriahnu oteckov do procesu starostlivosti o bábo a ony sa môžu občas venovať aj iným aktivitám, napríklad večer niekam vyraziť, občas tatinko zastúpi.“ Pre Andreu bolo jednoznačne najťažšie (okrem mála spánku) zvyknúť si zo začiatku na stratu vlastného času a vlastného pohodlia. „Jednoducho moje ego v začiatkoch materstva trpelo!“ Časom si však zvykla a teraz považuje materskú za najkrajšie obdobie v živote: „Znie to ako otrepaná fráza, ale je to veľká pravda – každý úsmevček a dotyk mojej slečny ma nabíja takou energiou, že aj tri hodiny spánku v noci sú hneď dostatočné a fičím veselo celý deň!“
Andrea spomína, že v začiatkoch, asi v treťom mesiaci, niektoré dni boli pre ňu veľmi ťažké a sú asi z celej materskej najťažšie: „Keď som moje dieťatko nevedela utíšiť a stále plakalo, boleli ma z toho prsia a srdce mi išlo puknúť. A ona len plakala, plakala, plakala, hoci reálne jej nič nechýbalo, bola napapaná, čistučká, teplota v okolí ok, ale – nepomáhalo nič! Až časom som vydedukovala, že to bolo možno slabou kávou, čo som ráno pila, že sa kofeín dostal do mliečka a ona potom musela nejako vybiť tú energiu.“
Pre Andreu z toho vyplynulo, že jedno zo základných pravidiel rodičovstva je skúšať aj za cenu omylov – na každé bábo platia iné veci. Pokiaľ ide o prekvapenia na materskej, Andreu prekvapovalo všetko – najviac vraj jej úplná nepripravenosť v praxi, keď sa jej dieťatko narodilo, „tá stratenosť prvé dni po pôrode – aj keď teoreticky som mala všetko naštudované! Každá nová aktivita s bábätkom boli totálne prekvapenia!“
Zo začiatku Andrea nechápala tie mamičky, čo trávili čas na internetových fórach, ale prišiel problém, napríklad, keď dieťatko učili zaspávať večer samotné, tak si po radu išla aj tam. „Ale napokon sme vždy našli niečo svoje, čo u nás zafungovalo a už som viac na fóra nechodila – až kým zasa neprišla nová zúfalá situácia!“ Andrea sa chvíľami teší do práce, chýbajú jej akčné dni a plný diár, ale radšej si vychutnáva pohodu na materskej s malým slniečkom.