No keď si taký mamičkin maznáčik prenesie do manželstva neprimeraný obdiv voči jej božstvu a nedopustí na ňu aj napriek jednoznačným prešľapom – máte problém.
Niekedy to vôbec nie je fér
Vy sa môžete aj roztrhať od snahy, aby fungovala vaša rodina a domácnosť, no nedostane sa vám toľko úcty, vďaky, pochopenia, tolerancie, pomoci a podpory, akú vie dať drahý svojej mamičke. Pritom vy ste už dávno tá, ktorá s ním trávi denne čas a stará sa o jeho blaho, zatiaľ čo svokra sa objavuje len sporadicky, kde tu rýpne, pokritizuje a jej úžasný synáčik ju nasleduje. Vezme za svoje jej názory, nachádza chyby u vás, ona je za dokonalú.
Objektivita mu nič nehovorí
Jej prešľapy sú zjavné, vidí ich každý okrem synáčika. To, čo vyžaduje drahý od vás, si ani len netrúfne očakávať od svojej milovanej mamy. A aj keby urobila tú istú chybu ako vy a ešte oveľa väčších rozmerov, tvári sa, že to nezbadal, alebo ju v momente ospravedlní. Ten lojálnejší syn dokonca vezme na seba jej nevhodné správanie a počiny, len nech jeho mamička nemá na sebe ani škvrnku nedokonalosti.
Mama je len jedna, ale…
Mať v úcte rodiča je prirodzená vec, ale velebiť ho do nebies, zakrývať jeho slabé stránky a ešte ho nechať riadiť aj svoje manželstvo, vzťahy v rodine, výchovu detí – to už nie je v poriadku. Iste, je skúsenejší, rád by sa podelil o získané poznatky, bol za niekoho, o koho sa blízki oprú, s kým chcú tráviť čas. Áno, môžu zohrať aj túto milú úlohu, ale v prvom rade by mali vyžarovať to dobro a úprimnosť, za ktoré chcú byť odmenení.
Neznásilňujme vzťahy v rodine
Ak sú rodičia len veční rýpalkovia, zhadzujú našich partnerov, nechápu generáciu dnešných detí, nevedia si k našej rodine nájsť cestu, potom sa nemôžu čudovať, že nie sú veľmi vítaní. Tu by sme mali byť voči svojim rodičom objektívni a neznásilňovať vzťahy medzi nimi a našimi partnermi i deťmi.