Oni to predsa vedia oveľa lepšie… A tak tlačia s nárokmi, názormi, ponukami. Úplne by stačilo dieťa podporiť v tom na čo sa cíti a ako vidí uplatnenie svojho nadania.
Usmerniť áno, znásilňovať nie
Generačne starší rodič má síce viac skúseností a ten šťastnejší niekedy i možnosti pomôcť dieťaťu posunúť sa niekam v konkrétnej oblasti, ale rozhodovanie kam ďalej by mal nechať na dospievajúceho človeka. Môžeme deťom ponúknuť rôzne varianty, ukázať im ktorou cestou by bolo kráčať ľahšie, ktorou ťažšie. Vždy je to však iba náš subjektívny názor a nemusí byť ten najsprávnejší.
Talent je jedna vec, šťastie už iná
Ak má dieťa nadanie, ale i vôľu skúsiť šťastie dostať sa k ďalšiemu vzdelaniu, má zmysel ho v tom podporovať. Niektoré deti sú i v nižšom veku tak vyspelé, že si dokonca samé dokážu vybrať smer a neskôr sa potvrdí dobrá voľba. No iné sa hľadajú dlhšie, ale nejde o žiadnu tragédiu, ako si mnohí rodiča myslia. Takisto nie je dôvod zúfať, ak sa i talentované dieťa nedostane na štúdium, ktoré by mohlo rozvíjať jeho schopnosti a pomôcť nájsť mu optimálne uplatnenie v kariére.
Vyznať sa v obore a obstáť na trhu práce
Ambicióznosť a odbornosť ešte nie je zárukou, že človek uspeje v danej oblasti. Každá práca si vyžaduje oveľa viac, než „iba“ vyznať sa v obore. Neraz zlyhá ľudský faktor, nedostatky či slabosti, o ktorých sme ani netušili. Niektorá práca je vyslovene kolektívna záležitosť, ale na to nie sme všetci stavaní. Rovnako sa zasa niekto iný nerozhýbe k výkonu, aký dá iba v tíme. Je toho veľa, čo ovplyvňuje naše pôsobenie a musíme na to prísť sami. Najviac dokážeme vtedy (a sme na seba hrdí), keď vieme, že za úspechom stojí najmä naša vlastná voľba.