Všetci sa navzájom potrebujeme
Priznajme si, že nie vždy uznávame starších členov rodiny, nehrnieme sa do spolupráce s kolegami vo veku našich rodičov a aj v bežnom živote sme málo chápaví voči staršej generácii. Pritom každému raz pribudnú vrásky a ubudne síl. Starší človek potrebuje okolo seba slušné správanie, akceptovanie jeho skúseností, plnohodnotné začlenenie do spoločnosti – iba tak sa udrží v dobrej fyzickej i psychickej kondícii.
Detstvo a mladosť – samá pochabosť
V detskom veku je prirodzené túžiť preskočiť niekoľko fáz života a chcieť ochutnať hneď tie, ktoré sa javia najšťavnatejšie, dospelí by sa zasa radi neraz vrátili do detských liet. Kým nemusíme, nechce sa nám myslieť na starobu, akoby sa nás netýkala, ale niekedy sa nevieme vmestiť do kože. Chýba nám pokora – voči životu, voči iným ľuďom. Keď poslúcha zdravie a ešte sme oň nemuseli príliš zabojovať, často sa správame márnivo a bohužiaľ i sebecky.
Doprajme starším priestor, odmenia sa nám
Ľudia vo vyššom veku, ale so sviežou mysľou i telom, môžu veľa odovzdať mladším. Dokážu byť vynikajúcimi spoločníkmi pre svoje deti i vnúčatá, pre kolegov v práci, pre kamarátov a známych. Ale je nutná komunikácia, vôľa niečomu sa priučiť od toho staršieho, mať ho v úcte.