Iný to s preceňovaním dieťaťa preháňa, rozmaznáva ho, znesie mu aj modré z neba. Správanie rodičov pramení aj z toho, v akom prostredí vyrastali a z ich pohľadu na vec.
Netvárme sa ako z inej planéty
Často robíme pri výchove tú chybu, že ukazujeme deťom iba vážnu tvár a tlačíme na nich len s povinnosťami. Hráme sa na dokonalých, poriadkumilovných, zodpovedných a vo všetkom stopercentných. Dieťa však takýto vzor skôr desí, než formuje k zdravému vývoju. No ťažko si ako dospelí priznávame chyby a slabosti, i keď ich pred deťmi neskryjeme. A tu niekde vznikajú dezorientácie v hodnotách, deti si nás nevážia a každú neúprimnosť nám dobre zrátajú.
Sparťanskou výchovou nič nedosiahneme
Doba nie je ľahká, ale ak budeme deti vychovávať len tvrdou rukou, naučíme ich hrubému správaniu a napokon aj nedôvere voči všetkému, čo ich obklopuje. Možno takýto prísny rodič sleduje týmito metódami vychovanie preventívne ostražitého človeka a radšej neprimerane sebavedomého než slušného, ktorého podľa jeho teórie každý oblafne. A výsledok? Takto „vychovaný“ človek nevie nadväzovať priateľstvá, má problém v kolektívoch i sám so sebou.
Zlý vzor – dvaja rodičia, dve výchovné metódy
Rodičia by sa mali zhodnúť na výchove, pretože mimoriadne negatívne pôsobí, ak napríklad jeden rozmaznáva, druhý terorizuje. Je to častý úkaz v rodinách a neexistuje iná možnosť ho odstrániť, než snaha oboch rodičov povedať si, čo je komu blízke a prečo. Hovoriť otvorene o výchove, mať chuť rešpektovať pohľad partnera, aj keď sa nám vzďaľuje na míle.
Vychovávame budúcich lekárov, sudcov, politikov…
Je dobré si uvedomiť, že tu nejde o naše ego, o súperenie s partnerom kto je lepší rodič a podobne, ale o budúcnosť dieťaťa. Raz vyrastie a okrem talentu uplatní aj všetko to, čo sa naučil doma. Ukazujme mu úprimnosť, čestnosť, ochotu pomôcť, schopnosť rešpektovať a uznávať iných, priznať si nedostatky.