Ak sa váš partner radikálne nezmenil k horšiemu, pravdepodobne za to môžu hormonálne hladiny, ktoré sa tesne po pôrode začnú upravovať. Do troch mesiacov, najneskôr však do pol roka by sa malo vaše telo dostať „do normálu“ a fungovať rovnako ako predtým. Napriek tomu sa často stáva, že život novopečených rodičov sa zmení a hormóny sú v tom nevinne. Neveríte?
Mamička, ktorá sa na dieťa teší, starostlivo si pripravuje preň výbavičku, študuje literatúru ako dieťa vychovávať, ako ho dojčiť či dokonca sa prikloní k ekologickým mamičkám, ktoré látkujú, šatkujú, používajú bezplienkovú komunikačnú metódu a deti stravujú zásadne bio, si myslí, že nik iný nebude vedieť dať dieťaťu po emocionálnej i praktickej stránke to čo ona. Dokonca ani jeho vlastný otec. Tobôž starí rodičia.
Matka dieťaťa sa takto môže už počas tehotenstva príliš upnúť na dieťa.
Stáva sa to najmä v týchto prípadoch:
- dieťa je pre rodičov, najmä pre matku, vymodleným zázrakom (najmä ak sa jej dlhšie nedarilo otehotnieť)
- otec sa chce stať plnohodnotným rodičom a starať sa o dieťa, matka však jeho snahu odmieta, lebo ona predsa najlepšie vie, čo dieťa potrebuje. „Veď som ho nosila 9 mesiacov, tak hádam viem…“
- rodičia nemajú rovnocenný vzťah, matka pokladá otca za neschopného, prípadne nezodpovedného (i keď v skutočnosti to tak vôbec nemusí byť)
- matka s otcom dieťaťa majú problémy vo vzťahu (alkoholizmus, nevera, gamblerstvo…) a namiesto toho, aby ich riešili, sa matka príliš upne na dieťa v snahe potlačiť negatívne emócie zo vzťahu
Ria (33), Bratislava
S manželom sme mali problémy vo vzťahu už dávnejšie. Napriek tomu sme sa snažili o tehotenstvo. Hádky do pôrodu boli občasné, po pôrode sa stali každodennou súčasťou. Nemala som s malým kam ísť a tak som si povedala, že si manžela nebudem všímať a všetku pozornosť venujem dieťaťu. Syn bol veľmi plačlivé dieťa, a tak som sa mu neustále venovala, nosila ho v šatke, dojčila do takmer troch rokov. Citovo som sa úplne odstrihla od manžela a pripútala sa (až nezdravo) k synovi. Ani som si neuvedomila, že namiesto riešenia problému, ho úplne odsúvam nabok. Navyše, z dieťaťa som si postupne vychovala „závisláka“ od mojej pozornosti. Manželstvo sa nakoniec skončilo rozvodom, lebo moje dlhodobé ignorovanie nevydržal a našiel si priateľku.