Potvrdila to detská psychiatrička zo psychiatrickej kliniky v Košiciach, MUDr. Terézia Rosenbergerová. Rodičom odporúča hovoriť s deťmi o emóciách. Aj o tom, či sa dieťa zaľúbilo alebo nezaľúbilo a „vyzvedali sa“, o koho ide.
„Nesmieme dieťa odrádzať slovami ako fuj, hanba, nesmieš, ešte máš čas. V opačnom prípade sa budeme v puberte čudovať, že nám nepovie, čo sa okolo neho deje. Je to to najhoršie, čo môže rodič v tomto prípade spraviť,“ hovorí psychiatrička a dodáva, že naopak, dieťa treba pochváliť a o kamarátovi/kamarátke sa čo najviac zhovárať, a to v akomkoľvek veku.
Hovoriť o ňom zlé veci, nadávať naňho či osočovať ho, nerobí dobrotu. Dieťaťu tým len ublížime. „Pretože je to jeho výber a on si bude svojho kamaráta či kamarátku chrániť. A takto nebude mať možnosť spoznať, čo je na ňom zlé,“ spresnila psychiatrička, ktorá je za dialóg. „Nech povie o svojich citoch ku kamarátovi, čo sa mu na ňom páči. Večer si ho môžeme spolu nakresliť, môžeme ho pozvať na puding. Ak však nie je dobrý či vhodný, dieťa príde samé na to, že výber nebol najlepší. Platí to predovšetkým pre deti v puberte a prvé lásky.“
V prípade, že dieťa má „frajera“ či „frajerku“ už v materskej škole a chce sa s ním držať za ruku a bozkávať sa, treba sa o tom opäť rozprávať. „Vysvetlite dieťaťu, čo sa patrí a čo nie. Sú veci, ktoré sa v istom veku ešte robiť nemôžu. Ani oni pred nimi nemajú sex, ale pusu si dať môžu, alebo držať sa za ruku. V každom veku sa niečo patrí. Deťom treba všetko trpezlivo vysvetliť,“ skonštatovala na záver Rosenbergerová.