Ak sa poruchám učenia nevenuje dostatočná pozornosť, môže to mať následky, ktoré sa v budúcnosti budú riešiť oveľa ťažšie. Dieťa aj napriek vynaloženému úsiliu nedosahuje očakávané študijné výsledky, môže byť zo strany učiteľov a rodičov považované za lenivé alebo dokonca hlúpe a je vystavené posmechu spolužiakov. Najčastejšie poruchy učenia sú dysgrafia, dyslexia, dyzortografia a dyskalkulia.
Dysgrafia – porucha písania
Prejavuje sa už vstupom do školy. Dieťa si ťažko osvojuje písmenká. Napriek tomu, že sa snaží písať pekne, jeho písmo je neusporiadané a nečitateľné. Píše mimoriadne pomaly. Pomalé tempo spôsobuje, že dieťa nestíha za ostatnými a písanie sa pre neho stáva únavné a vyčerpávajúce. Tieto deti majú problém s jemnou motorikou prstov, čo im znemožňuje robiť úkony, ako napríklad zaväzovanie šnúrok na topánkach, zapínanie gombíkov a podobne.
Dyslexia – neschopnosť naučiť sa čítať
Dieťa s dyslexiou zlyháva v čítaní, a to aj napriek podpore a pomoci zo strany rodičov a učiteľov. Pritom v ostatných predmetoch nemusí mať výraznejšie problémy. Dyslexia môže byť často kombinovaná s vysokou inteligenciou, kreatívnym myslením a umeleckým talentom, ktorý prekračuje bežný priemer. Preto je dôležité venovať týmto deťom pozornosť ako ľuďom so špeciálnymi potrebami, aby mali príležitosť a možnosť rozvinúť svoje danosti, schopnosti, inteligenciu a talent. Dyslexia sa ako porucha učenia prejavuje už v prvých ročníkoch školskej dochádzky.
Dysortografia – porucha pravopisu
Dieťa s dyzortografiou často vynikajúco ovláda gramatické pravidlá (poučky, vybrané slová a pod.), ale pri písaní diktátov či iných textov ich nevie a nedokáže pohotovo okamžite uplatniť. Diktát takéhoto dieťaťa je plný chýb, dominujú hrúbky. Prepísanie alebo opísanie textu im spôsobuje veľké problémy. Nadmerné písanie diktátov a iných gramatických cvičení má len veľmi slabý efekt. Dieťa iba zbytočne a neprimerane zaťažujú. Preto je lepšie voliť iné formy skúšania, ako napríklad ústnu, doplňovanie, testy, rôzne pracovné listy, využívanie fólií alebo špeciálnych počítačových programov.
Dyskalkúlia – porucha matematických schopností
Dieťa s dyskalkúliou nechápe matematické pojmy, predstavy, pravidlá a formulácie, podstatu odčítania, sčítania, násobenia a delenia. Má nedostatočné matematické myslenie a predstavivosť. Ťažkosti s čítaním ani písaním nemá. Problém nastane vtedy, keď sa v texte objaví matematická symbolika. Pokiaľ má dieťa problém s matematikou v prvom ročníku základnej školy, ešte nie je dôvod myslieť si, že tieto ťažkosti sú spôsobené poruchou učenia. Podozrenie na dyskalkúliu sa môže objaviť až vo vyšších ročníkoch. Dyskalkulické dieťa si vie dobre zapamätať tlačený text, zaujíma sa o vedu, pokiaľ si nevyžaduje matematické myslenie, môže vynikať vo výtvarnom umení.
Náprava u týchto detí je postupná a dlhotrvajúca
„Deti s poruchami učenia veľmi často potichu trpia, mávajú často veľmi nízke sebavedomie, niekedy môžu byť agresívne, majú problémy v kolektíve, bývajú nepozorné,“ vysvetľuje Klaudia Trojanová, klinická psychologička. „Ich náprava v bežných podmienkach školy sa dá zvládnuť iba veľmi ťažko. Na to, aby bol správne zvolený pedagogický postup pri vzdelávaní, je potrebné poruchu včas odhaliť. Dôležitá je spolupráca s psychológom, ktorý vydá dieťaťu hodnotenie. Na jeho základe bude škola aj samotný rodič vedieť s dieťaťom ďalej správne pracovať.“
Dôležité je:
- rozprávajte sa s dieťaťom o jeho problémoch a ťažkostiach, pomôcť mu uvedomiť si ich,
- dieťa pozitívne motivovať,
- budujte jeho sebadôveru,
- nezaťažujte ho nečakanými úlohami,
- hodnoťte dieťa čo najpozitívnejšie,
- vyzdvihnite jeho nadanie alebo veci, ktoré zvládne samo,
- nikdy sa nehnevajte na dieťa, že je nešikovné.
Text: Zlatica Beňová pre Žena.Pravda.sk
Foto: SHUTTERSTOCK