Milý Maxim, už štyri roky žijem v spoločnej domácnosti s mužom, s ktorým sa máme radi. Máme dohromady 5 detí – moje dve z môjho prvého manželstva, jeho dve deti z jeho prvého a jedného chlapca z jeho druhého manželstva. Všetky deti sa majú navzájom rady, vychádzame spolu veľmi dobre, až na tohto posledného – Borisa – dnes už 20-ročného chlapca, ktorý žije ešte s nami. Borisovi zomrela matka na rakovinu pred šiestimi rokmi. Je utiahnutý, vzťahovačný, s negatívnym pohľadom na svet, zatvorený v svojej izbe, kde musia byť tmavé závesy, nemá kamarátov. Jediným kamarátom je jeho otec Viktor. Borisova matka kedysi bránila Viktorovi stýkať sa s jeho dcérami z prvého manželstva a žiarlila na všetko, čo súviselo s jeho predchádzajúcou rodinou. S Viktorom som sa zoznámila v práci, poznali sme sa viac ako desať rokov a po smrti manželky sme sa viac zblížili. Zo začiatku som mala pocit, že ma Viktorov syn prijal. Postupne sa to však menilo. Začal sa mi vyhýbať, vyhľadával chvíle, keď som bola mimo domu, aby bol s otcom sám. Bolo by to v poriadku, ale Boris začal Viktora proti mne štvať. Vymýšľal si veci, ktoré neboli pravdivé, hovoril mu, že sa nemusel viazať, ako si vraj zbabral život. Vyžadoval pozornosť otca, žiarlil na každú chvíľu, keď sme boli pri sebe. Už sa doma spolu ani nebavíme, rozoštváva nás, ohovára ma, obchádzame sa a komunikujeme iba minimálne, pretože nikdy neviem, čo použije proti mne a ako zareaguje, či vulgárne, ironicky, alebo arogantne. Nerobí mi to dobre, a tak som chcela odísť z tohto vzťahu, ale Viktor mi to nechce dovoliť. Hovorí, že ma nechce stratiť, ale zároveň nechce ublížiť Borisovi. Boris bol aj na psychiatrii na pohovore s lekárom, ten odporučil terapeuta, ktorého on odmietol. Tak si Boris naďalej vymýšľa klamstvá, ktoré si ja potom dookola s Viktorom vysvetľujeme. Napríklad nedávno si vymyslel, že som mu odstránila fotografiu matky z poličky, kde sú fotografie. Nikdy tam fotka jeho matky nebola a Viktor to dobre vie. Keď som sa ho na to pýtala, prečo to robí, iba sa smeje. Chcela som sa s Viktorom vážne porozprávať, ale na tému syna sa nechce so mnou baviť. Boris odchádza v októbri študovať VŠ do Prahy, ale to, čo vyvádza počas leta, je nad moje sily. Rozbíja mi rodinu, začal útočiť aj na moje deti, ktoré mu nikdy nič neurobili. Maxim, som z toho tak psychicky vyčerpaná, že neviem, ako ďalej. Veľmi to ničí môj vzťah k Viktorovi. Viním ho z toho, že mu nedokáže rázne povedať, zastať ma, aby som mala pocit, že stojí pri mne. Po každom incidente je u nás pár dní dusno a keď Boris vidí, že už sa spolu zase smejeme alebo nebodaj bozkávame, tak si niečo vymyslí a „zaútočí“. Pokúšala som sa aj s Borisom o tom rozprávať, vysvetlila som mu, že mám jeho otca veľmi rada a on má rád mňa, povedal, že to chápe, ale znova a znova to robí.
Barbora, 51
Neviem, čo to urobí s dušou štrnásťročného chlapca, keď stratí matku. Keď zostane sám. Bez kamarátov, bez súrodencov, len s otcom, na ktorého sa zavesí ako na jediný stály bod, od ktorého sa odvíja jeho život. Zdá sa, že Boris je veľmi nešťastný a je škoda, že odmietol ponuku terapie. Pretože to, čo robí tebe a vášmu vzťahu s Viktorom, možno vôbec nemusíš brať osobne, pretože to je viac prejavom jeho osamelosti a vnútorného trápenia než averzie voči tebe konkrétne. Si len hromozvod, ktorý má poruke, keď potrebuje sám seba presvedčiť, že mu niekto venuje pozornosť, že je v jeho moci ovplyvniť niečí život a že aj on sám je schopný niečo cítiť. Viem, že je to pre teba veľmi ťažké, ale ak dokážeš v sebe pozbierať ešte nejakú trpezlivosť, pokús sa to vydržať, kým odíde do Prahy. Rozhovormi sa to nevyrieši a zbytočne budeš očakávať od Viktora nejaké radikálne riešenie. Viktor sa bojí rázne zakročiť, pretože si uvedomuje Borisovu vnútornú krehkosť. To, že pri tebe stojí, dáva najavo každodenne tým, že spolu harmonicky žijete. Počkaj, kým Boris odíde a buď ostražitá. V cudzom prostredí to totiž môže dopadnúť akokoľvek: buď tam začne odznova, vybuduje si nový život s novými vzťahmi, alebo toho nebude schopný a bude potrebovať podporu a pomoc. A nielen otcovu, ale aj tvoju. Pokús sa nevnímať Borisa ako zákerného ničiteľa, ale ako dravého vtáka, ktorého si našla s polámanými krídlami pri ceste. Tiež trvá, kým sa naučí dôverovať ľuďom, kým sa mu zahoja krídla a bude vedieť sám vyletieť k oblohe.
Toto je poradňa s ručením obmedzeným. Ak máte problémy a pocit, že by sa vám zišiel môj nezaujatý pohľad, napíšte mi mail s označením PORADŇA na maxim@matkin.sk. Uveďte, prosím, aj svoj vek a meno, pod ktorým chcete, aby bol váš príbeh zverejnený. Odpovedám len prostredníctvom tejto poradne!