Mám dať bývalému manželovi druhú šancu?

Ahoj, Maxim, prečítala som od Teba všetky Tvoje knihy, ktoré ma veľmi zaujali. Prosím o Tvoj názor na môj problém. Rozviedla som sa v januári v roku 2013. Po podaní rozvodu ma rozviedli za tri týždne. Manžel ma opustil na Vianoce v roku 2012 po dvadsaťpäťročnom manželstve. Na Štedrý večer, zo dňa na deň. Opustil ma pre ženu, ktorá je odo mňa o 12 rokov mladšia. Poznal ju asi rok, ja som to zistila a chcela som naše manželstvo zachrániť, ale on odpovedal, že chce ju. Bolo to veľmi nepríjemné tráviť Vianoce s deťmi bez neho. Bol to veľký šok pre celú moju rodinu. V septembri 2013 sa chcel vrátiť späť, ale ja a moje deti sme ho zatiaľ neprijali. Chcem podotknúť, že odkedy nás opustil, tak sa za nami zastaví takmer každý deň. Nie je to nič príjemné, stále ho mať na očiach. Keď sa ho hocikto opýta, že kde býva, povie, že býva doma, čiže u nás. Ale u nás nebýva, býva u svojej priateľky v susednom meste. Stále sa chce vrátiť späť, čaká na odpoveď, ale ja neviem, či sa dá takému človeku ešte veriť. Keď sa ho spýtam, prečo to spravil, jeho odpoveď je, že či sa nemôže nikto pomýliť. Tak stále každý deň rozmýšľam, čo mám spraviť. Deti sú už dospelé, ale zatiaľ bývajú so mnou. Budem Ti veľmi vďačná za Tvoj názor.
Marika, 49 rokov

Kňaz Anton Srholec raz povedal, že tak ako na každú chorobu existuje bylinka na vyliečenie, tak aj na každý hriech existuje odčinenie a odpustenie. Tvoj manžel ti veľmi ublížil. Odísť na Štedrý deň z ničoho nič s tým, že chce inú, to je viac o bezohľadnosti než o nejakom volaní srdca. Teraz sa chce vrátiť a žiť tak, akoby sa nič nestalo. Ja som v zásade za to, aby sa ľuďom dávala druhá šanca, myslím si, že dvadsaťpäťročné manželstvo by sa kvôli jednému pošmyknutiu nemalo hádzať do koša. Lenže netreba zabudnúť na dve veci: Po prvé: o druhú šancu musí jedna strana veľmi presvedčivo požiadať a druhá strana musí byť ochotná druhú šancu dať. To znamená, že nie tváriť sa akoby nič, zastaviť sa každý deň akoby nič, pred cudzími sa tváriť akoby nič a nakoniec si akoby nič doniesť späť svoje pred rokom a pol zbalené kufre, sadnúť za stôl, ľahnúť do postele, veď sa akože medzitým nič nestalo. Tvoj exmanžel musí prejaviť ľútosť, požiadať o odpustenie a správať sa ako chlap. A ty – ty by mala zhodnotiť, čo cítiš, keď sa tvoj bývalý každý deň zastaví. Či ti to je aspoň trochu príjemné, či máš pocit, že sa s ním môžeš podeliť o každodenné starosti, že sa s ním niekedy aj zasmeješ alebo ťa jeho prítomnosť len nevýslovne otravuje. Keď sa náhodou nezastaví, keď si na dovolenke alebo na služobnej ceste, chýba ti? Spomínaš na vaše manželstvo s úsmevom alebo ťa len zaleje horkosť z toho, ako sa to skončilo? Ak tvoj bývalý manžel prejaví ľútosť a túžbu dať váš vzťah do poriadku a nie je ti odporný, môžeme pristúpiť k bodu číslo dva. A ten hovorí o tom, že každá druhá šanca niečo stojí. Platiť by mal tvoj bývalý, cenu si určuješ ty. Vždy si chcela bernardína? Bazén na záhrade? Ísť sa pozrieť na Kilimandžáro? Alebo aby si tvoj manžel oholil fúzy? Teraz je tá chvíľa, kedy môžeš formulovať požiadavky. Pokojne aj všetky. Viem, že to vyzerá strašne vypočítavo a podľa dievčenských denníčkov by manželstvo nemalo mať nič spoločné s vypočítavosťou, ale ver mi, že sa ti bude ľahšie odpúšťať manželove previnenia, keď ho budeš s chlpatým šteniatkom na kolenách pozorovať, ako do pol pása vyzlečený a bez fúzov kope bazén. To už totiž nebude akoby nič. A pôjdete spolu na Kilimandžáro. Alebo do Turecka. A ty si ho tam znovu môžeš obzrieť. Či sa ti ešte páči. Či ťa nenechá mordovať sa s kufrom, či ti naleje, či dáva pozor, či nie si unavená. Pretože deti vám už vyrástli a tvoj muž tým, čo urobil minulé Vianoce, z teba sňal povinnosť starať sa oňho, nech by sa stalo čokoľvek. Teraz sa musíš rozhodnúť, či sa budete na báze dobrovoľnosti starať o seba navzájom, alebo ho necháš, nech si ide po ceste, po ktorej sa pred časom nepremyslene sám vybral. Rozhoduj sa tak, aby bolo dobre tebe.