Priateľ sa odmieta odsťahovať od rodičov

Ahoj, Maxim, zdá sa, že je čas na nestranný názor niekoho, kto nemá o mne a partnerovi ani šajnu. Poznáme sa asi jeden a pol roka a sme spolu pár mesiacov, počas ktorých sa nám podarilo splodiť dieťatko :). To sa má narodiť v auguste. Predtým sme boli kolegovia a z uťahovania si zo seba a robenia napriek vzniklo moje hodné pivné bruško. K nášmu (vraj iba môjmu) problému: Priateľ bude mať 31 a stále býva s rodičmi. Momentálne bývam s ním aj ja, takže máme takú peknú hromádku. Problém je ten, že priateľ má doma niečo ako all inclusive život a za facku. Kdežto ja by som zniesla aj polpenziu vo vlastnom byte alebo dome. Niekedy si hovorím, že stačí aj väčší stan alebo karavan, ale žiť sami ako rodina! Skrátka mi príde nie veľmi zdravé to, že o priateľa sa niekto ešte stará, keď čoskoro príde čas, keď si má tú rolu zahrať on. Či som mu to povedala? Miliónkrát. Vysvetľovala som to v dobrom – v našom spoločnom záujme, samozrejme som zahrnula aj potreby dieťaťa, potom v mojom záujme, a prečo to tak chcem, potom som tento postup opakovala ešte niekoľkokrát. A nakoniec som povedala, že ak mi vyjde pridelenie nájomného bytu, tak pôjdem a že ak sa chce pridať, budem rada, ale ak nie, za nohu ho nebudem z domu ťahať. Viem, že pre dieťa je podstatné, aby žilo s obidvoma rodičmi, ale viem, že hádky a nekonečné rozhovory sa neskončia, kým sa to nezmení. Náš problém nie sú financie – bývanie, náklady na dieťa a na nás utiahneme. Náš (jeho) problém je opustiť hotel all inclusive a skúsiť camp. V nejakom rozhovore som bola dokonca odporučená k psychológovi, či som v poriadku, že tak veľmi chcem žiť samostatne a ešte to aj naháňam, keď času je habadej. Skôr, ako si však začnem pomaly priznávať, že som menej spôsobilá na chápanie života, si rada vypočujem tvoj názor.
Nika, 21

Takže poďme od začiatku a to rovno tým, že si povieme, čo je normálne: Normálne je pre každého niečo iné. Napríklad podľa mňa je normálne, že chceš s partnerom žiť samostatne, že chceš mať svoju domácnosť a svoj život, pretože tak sa chceš dohadovať iba s partnerom a nie sa prispôsobovať zabehnutému chodu rodiny tvojho priateľa, kde sa synáčikovi poskytuje full servis. Na druhej strane pre tvojho partnera je normálne full servis využívať, pretože zatiaľ sa nestihol zžiť s predstavou, že by to malo byť inak, nechce sa mu preberať zodpovednosť, starať sa, teba pozná krátko a dieťa, ktoré je zatiaľ v tvojom tele, je pre neho pomerne abstraktné, možno ho dokonca vníma ako ohrozenie svojej slobody a pozície stredu vesmíru. Teraz si povedzme, čo by si podľa mňa robiť nemala a čo by si robiť mala. Nemala by si to vyhrocovať a dávať ultimáta. Nepáči sa mi ten výrok, že ak dostaneš byt, ty ideš a on nech si robí, čo chce. Jednak svojho partnera nútiš robiť rozhodnutie, ktoré by mal urobiť dobrovoľne, jednak sa tak môžu stať a povedať veci, ktoré sa už nedajú vziať späť. Čakáte spolu dieťa, budete rodina, tak sa musíte obaja – teda aj ty – pokúsiť premýšľať nad riešeniami, ktoré sú prijateľné pre vás pre všetkých. Porodiť dieťa, starať sa oň a nezblázniť sa je celkom náročné a príde ti vhod, ak nebudeš v tom istom čase riešiť aj otázku, či na to nezostaneš sama a či sa otec toho dieťaťa nechá, alebo nenechá vytrucovať. Ste MY, nie JA verzus TY a medzi vami ako rukojemník dieťa, ktoré ešte ani nie je na svete a už sa jeho otec s mamou hádajú. Takže čo robiť? V prvom rade netlač na pílu a nechci to riešiť okamžite, ak nechceš rodiť za asistencie sťahovákov. V druhom rade sa zamysli nad partnerovou motiváciou. Čo by mohol získať tým, že sa odsťahuje? Ponúkni mu to. Kľúčom k spokojnému životu je naučiť sa vyjednávať. Pre teba je lepšie mať muža a bývať samostatne. Pre dieťa je lepšie mať oboch rodičov, ktorí majú radi jeho aj seba navzájom. Čo je lepšie pre otca tvojho dieťaťa? Mať ženu, ktorá mu píli uši a hovorí mu, že už konečne musí byť chlap a starať sa o rodinu? Rozmýšľaj nad tým, čo chce on. Chce bývať v dome, aby mohol mať veľkého psa? Chcel by bývať pri lese, aby mohol ráno behávať? Možno existuje sen, ktorý môžete mať spoločne, plán, na ktorom sa viete dohodnúť. A možno tvoj partner potrebuje držať vaše dieťa v náručí, aby pochopil, že je otcom a že je tu bytosť, pre ktorú je najväčším ochrancom a vzorom. Verím tomu, že to celé ešte môže veľmi šťastne dopadnúť. :-)