V spálni má stále manželkine fotografie

Čau, Maxim. Našla som ho! Muža, ktorého som hľadala. Pred 4 mesiacmi na jednej zoznamke na internete. Inteligentného, dobrého, s ktorým sa mám o čom rozprávať a je mi s ním dobre. Sú tu ale tri „ALE“: 1. Vzdialenosť. Žijem v zahraničí a cesta trvá 5 hodín vlakom. Raz príde on, raz ja. Vidíme sa cez víkendy, niekedy raz za dva týždne. Vzťah na diaľku, bez jasného časového ohraničenia a riešenia do budúcnosti. Vzhľadom na naše pracovné špecializácie ani pre jedného by nebolo presťahovanie a hľadanie novej práce jednoduché. Obaja sme však otvorení a nevylučujeme ani zmenu krajiny. 2. Vekový rozdiel. Je starší o 18 rokov. Čo hovorí moja rodina a známi či neznámi, tak s tým problém nemám, ale mala som strach z budúcnosti. Otázky typu, čo bude o 20 rokov, čo ak ostanem skoro sama. Dnes je to príťažlivý muž, v perfektnom zdravotnom stave, ale čo bude ďalej? Ale keďže žijeme dnes a o zajtrajšku nikto nič nevie, prestala som sa tým trápiť. 3. Je to vdovec, ktorého manželka spáchala samovraždu zrejme kvôli mobbingu v práci. Žiadne podrobnosti neviem. Viem ale, že ju veľmi miloval, že to bola žena výnimočnej krásy a dobrá. Že trpel a prešiel si peklom. Hovorí, že po takmer troch rokoch je pripravený na nový vzťah. Ale naozaj? Dom kde býva, ostal prakticky nezmenený. V šatníku sú jej veci, v kúpeľni jej kozmetika, vrátane zubnej kefky rovno vedľa umývadla. Starý matrac opretý v spálni o stenu, nedokáže ho vyhodiť, lebo na ňom spával a miloval sa so svojou ženou. V spálni má jej fotky, ktoré z jeho iniciatívy putujú počas mojej prítomnosti do šuplíka. Predo mnou ju spomína veľmi málo, nerozprávame sa o nej. Nahlas neporovnáva. Jeho priatelia o mne vedia, jeho málopočetná rodina zatiaľ nie. Plánuje so mnou do budúcna, viem, že ak by som chcela, mal by so mnou dieťa. Je do mňa zaľúbený, ale môže ma raz ľúbiť? Cítim, že nemá zmysel žiadať ho, aby dal preč jej veci, toto rozhodnutie by mal urobiť sám. Ako dlho mám ale čakať, čo podľa teba urobiť či neurobiť? Necítim žiarlivosť voči jeho žene, nie som slabý človek. Ustojím vzťah na diaľku, vekový rozdiel a možno aj jeho vdovstvo. Ako ale nato? Nerada by som bola len jeho spestrením samoty. Ďakujem ti
Martina (33)

To najdôležitejšie, čo môžeš teraz urobiť, je nestratiť zo zreteľa slová, čo si napísala na začiatku tohto listu. Že si našla muža, ktorého si hľadala: inteligentného, dobrého, s ktorým sa cítiš šťastná. Všetko ostatné je v procese. Všetko ostatné sa vyvíja. Ste spolu len štyri mesiace, to je príliš krátka doba na to, aby ste dokázali odhadnúť, aké zmeny budete môcť a chcieť urobiť, čo bude problém a čo nebude. Možno máš prácu, v ktorej je potrebné vedieť si vytýčiť postup, mať manuál a podľa neho postupovať, vzťah sa však niečomu takému vzpiera. Nemôžeš dnes vedieť ani naplánovať, kto sa kam presťahuje, ako a kedy spracuje minulosť a akým spôsobom bude ktorý z vás starnúť. Pretože nakoniec nič z tých „ALE“ nemusí byť závažný problém. Ani vzdialenosť, ani vekový rozdiel, ani traumatizujúca vzťahová minulosť. Je možné, že budete čeliť úplne iným starostiam a prekonáte ich. Pretože niečo v tvojich slovách je plné pokoja, lásky, empatie a viery v budúcnosť. To, že pripúšťaš sťahovanie, to, že ak budeš chcieť dieťa, bude ho chcieť aj on, to, že akceptuješ kvality nebohej ženy a vnímaš nevyhnutnosť partnerovho smútku. Ak sa ma pýtaš, ako na to, aby si nebola spestrením jeho smútku, tak na to nemám inú odpoveď, len tú, že ešte osem mesiacov nebuď iniciátorkou zmien, len si užívaj vzájomnú prítomnosť. Strávte spolu dovolenku, buďte vzájomnými súčasťami svojich životov a uvidíš, ako spolu fungujete. Na kompatibilitu nemá zásadný vplyv vek ani vzdialenosť. A ako vdovcovi po žene, ktorá spáchala samovraždu, budeš musieť dať priateľovi viac času – aby spracoval aj svoj neurčitý pocit viny a prekonal strach z nového záväzku. Mám však také tušenie, že tento váš vzťah nie je len spestrením, že je to niečo naozaj pekné, čo by vám mohlo vyjsť a to vám úprimne prajem.