Dajte si pozor, aby sa humor nemenil na urážky

Naplánovali sme si s kolegom oslavu jeho narodenín, kam si priviedol aj svojho najlepšieho kamaráta. Takže super večer vo štvorici v zostave dve ženy a dvaja muži. Bolo zrejmé, že Petrovi som vyrazila dych. Predtým, ako si ku mne prisadol, sa začal predvádzať štýlom rozhovoru so svojím kamarátom, aké obchody rozbieha, no tak, aby sme to počuli aj my dve s kamoškou. Potom mal na mňa nemiestne poznámky typu, že vyzerám, akoby mi zarastala brada alebo že nič neviem o živote a ďalšie nevhodné rýpajúce poznámky na moju adresu. Nakoniec si ku mne prisadol a ani neviem, ako sme sa k tomu prepracovali (samozrejme aj víno urobilo svoje), no zrazu sme sa začali bozkávať. Celý večer to bolo o tom, že buď sme sa bozkávali, alebo sme sa bili. Vždy spravil, resp. povedal niečo, čo bolo opäť nemiestne a dotklo sa ma to, no vzápätí sme sa zas bozkávali… Nerozumela som tomu, nakoľko ma neskutočne priťahoval, no zároveň som ho neznášala a „nenávidela“. Neviem, či bol predtým zvyknutý, že ženské sa mu podkladali a ja som si ho zo začiatku nevšímala, resp. som mu nedala najavo, že sa z neho pototo… Večer dopadol nakoniec tak, že znova povedal niečo, čo sa ma natoľko dotklo, samozrejme, už som bola aj riadne pod parou, že som sa plačúc, ale hrdo zdvihla, cvakla celý účet, obliekla sa a odišla von. Samozrejme, von prišli aj ostatní, ja som Petra poslala vulgárne do čerta a odmietla som sa s ním baviť, aj jeho kamarátovi som vyčítala, že poslednýkrát zobral so sebou takého somára. Všetci ostali ako obarení, pretože celý večer bol výborný, až na tento záverečný konflikt. Nakoniec sme sa všetci upokojili. Peter sa mi ospravedlnil, že to je jeho humor a opäť bola ruka v rukáve. Sem-tam padla opäť nejaká výčitka s tým, že ma strašne neznáša, ale pritom ma držal za ruku a ja som mu vtedy na to povedala, že „no a čo, aj tak ma budeš milovať“ a jeho odpoveď bola, že „asi áno“. Zabudla som povedať, že ešte na začiatku večera som si s Petrom dohodla kvázi obchodné stretnutie, keď si zapísal číslo na môj firemný mobil s tým, že vo štvrtok sa mi ozve. Akcia sa skončila tým, že ma odviezol taxíkom domov (cca 20 km) so slovami „O. K., veď vo štvrtok sa ozvem“, keď som mu na to povedala, že mi isto bude volať hneď zajtra a na to opäť začal starú pesničku, že to určite nikdy, ale ja budem doliezať za tým naším spoločným kamarátom, aby sa mi ozval, keďže on na mňa číslo má, ale ja naňho nie. Problém je v tom, že Peter sa mi vôbec neozval na dohovorený termín, už je to vyše týždňa. Ja naňho nedokážem prestať myslieť, a zároveň ma neskutočne vytáča, pretože si myslím, že hrá so mnou hru „kto z koho“ a čaká, že doleziem za ním ja! Ja sa mu nehodlám ozvať prvá, no bojím sa, že sa neozve vôbec… a nakoniec „zíde z očí, zíde z mysle“, čoho sa bojím, stále naňho myslím a veľmi by som s ním chcela ísť aspoň na rande… prosím, poraďte mi, ako jednať s takýmto chlapom. Koľko mám čakať? Mimochodom, má okolo 36 rokov, ja mám 30. Ďakujem.
Michaela

Úprimne sa priznám, že keď som prišiel až na koniec vášho listu, prekvapilo ma, že ste už tridsiatnici. Mal som pocit, že mi píšu deti. Teda aspoň ja si hry na to, kto koho vytrucuje, pamätám zo základnej školy. Tam sme dievčatá, ktoré sa nám páčili, pichali kružidlom a snažili sme sa ich uraziť, pretože to bol ten najjednoduchší spôsob, ako na seba upozorniť. Potom sme začali chápať vzťahy aj v ich zložitosti a zistili sme, že v komunikácii existujú aj iné metódy – také, v ktorých vyhrávajú obaja. Lebo v hre „kto z koho“, akú ste rozohrali vy dvaja, a zdá sa, že ste rozhodnutí v nej pokračovať, existujú v podstate väčšinou len dvaja, čo obaja prehrajú. Takže ak si poviete, že je pre vás dôležitejšie rande ako pofidérna „výhra“, tak si vypýtajte od kamaráta telefónne číslo, Petrovi zavolajte a so smiechom mu oznámte „Vyhral si!“ A uvidíte, či aj pre Petra bude dôležitejšie rande s vami než jeho ego. A potom si už strážte hranicu humoru, aby z neho neboli urážky, strážte si sklon k trucovaniu a samoľúbym vyhláseniam, lebo to je vlak, do ktorého keď nastúpite, už z neho nebudete môcť vystúpiť, a myslím, že miesto, kam vás zavezie, sa vám asi nebude páčiť.