Dá sa prekonať bolesť a poníženie?

Milý Matkin, v živote by som si nepomyslela, že sa obrátim práve na Teba o radu. Neber to v zlom, len som doteraz mala pocit, že mám svoj život pod kontrolou, teda ako len môže byť pod kontrolou dnešný život. A tiež som mala pocit, že to, čo sa mi stalo, sa mi naozaj nikdy nemôže stať. Svätá prostota! Žijem v 26-ročnom manželstve, ktoré som považovala za dobré. Máme tri úžasné dospelé deti, ktoré vnímajú rodinu ako celok a – nepreháňam – rady sa domov vracajú, aj keď už majú vlastné aktivity. S manželom sme vždy vychádzali dobre a aj problémy sme dokázali riešiť na úrovni, naozaj som si myslela, že keď už deti odrástli, že nás čaká tá pekná časť života. Brali sme sa z veľkej lásky, deti sme plánovali a hoci výchova nebola jednoduchá, zvládli sme to. Teda viac ja, lebo manžel pracoval v zahraničí, ale nesťažujem sa, všetko vyzeralo O. K. Až dodnes, keď som zistila, že mi bol manžel vyše troch rokov neverný. Našiel si ženu v susednom meste… Na rovinu, nejakú dobu som na manželovi pozorovala iné správanie, pripisovala so to ale prekonaným zdravotným problémom a snažila som sa ho podporovať. Veľmi, veľmi zapieral, až po predložení dôkazov, ktoré som získala náhodou, vyšiel s pravdou von, tvrdí, že vzťah mal, ale už ho ukončil, chcel to vraj urobiť oveľa skôr, ale dotyčná sa stala onkologickou pacientkou a on naraz nevedel, ako z toho von… má vraj výčitky… nechce to povedať deťom ani rozbiť rodinu… A čo mám teraz robiť ja??? Ako naložiť s ponížením oklamanej ženy, ktorá zisťuje, že všetko je inak? Spolu s randením je to 30 rokov života, až doteraz pekného… Viem, že deťom by to ublížilo, otca si vážia, ale… Nie, deťom naozaj nechcem ublížiť, ale čo mám urobiť s mojím pohľadom na manžela a tou obrovskou bolesťou a ponížením? Dá sa to vôbec prekonať? V tomto momente tomu neverím a bojím sa, že to nezvládnem. Alebo áno?
Ania

Milá Ania, zvládneš to. A vieš prečo? Pretože to za to stojí. Zranené srdce, pocit poníženia, klamstvo je jedna vec. Ale tridsať rokov pekného vzťahu a fungujúca rodina je vec druhá. A tá druhá vec je podstatná a treba za ňu zabojovať. Viem, čo sa ti teraz žiada povedať – že si to nebola ty, čo to pokazila, si to však ty, čo trpíš. Viem. A viem, že to nesmierne bolí. Je to čerstvá otvorená rana. S čerstvou otvorenou ranou nepodnikáme žiadne zásadné misie, len v pokoji dýchame, snažíme sa uzdraviť a veríme, že bude lepšie. A lepšie bude. Chceš argumenty? Vaše manželstvo bolo vydarené a hoci to znie neuveriteľne – keď manželov úlet vznikol, nesúvisel s tebou. Muži väčšinou neberú „pošmyknutie“ tak fatálne, je pre nich spestrením, povzbudením sebavedomia, niečím ako komplimentom, nie signálom, že nie sú spokojní so svojím manželstvom či ženou po svojom boku. Až neskôr im občas dochádza, ako veľmi riskujú, koľko toho dávajú v šanc. Vtedy začínajú robiť únikové manévre. Ten tvoj ich nerobil, pretože by sa vedľa onkologickej pacientky cítil ako absolútny zbabelec. Mimochodom, keď si to tak predstavím, nechcel by som byť tie tri roky v jeho koži. No a potom na to prídeš a on zapiera a dúfa, že ak seba a teba presvedčí, že sa to nestalo, tak sa to naozaj nestalo. Ale ono sa to stalo. A je to strašne nepríjemné. Ale prežiteľné. Deň po dni. Týždeň po týždni. Nechcem ti hovoriť, že aj iné odpustili. Odpustili. Ak ten muž a ten vzťah za to stáli. Odpustili, pretože aj v tom je ľudská veľkosť, aj v tom je neuveriteľnosť lásky. Nehovorím, že hneď. Nevera je ako meteorit, ktorý dopadne na planétu a spustoší všetko okolo. Ale z toho vášho meteoritu toho veľa zhorelo v atmosfére a ty ho so svojou rodinou môžeš pomaly obísť a kráčať ďalej. Tvoj muž ťa má stále rád, stojí o teba a nie je to zlý človek. Mrzí ho to a nechce o teba prísť. Milujúci muži s tridsaťročnou spoločnou minulosťou nerastú na strome. Nájdeš ich po svojom boku. Ešte stále. Daj si nejaký čas na to, aby si to celé videla bez pocitu krivdy, len ako príbeh. Raz sa odpustiť dá a ja ti držím palce, aby sa ti to podarilo a dokázala si vykročiť ďalej. A keď sa neskôr obzrieš, uvidíš, že miesto dopadu toho meteoritu už zarastá trávou.