Život nejde podľa našich plánov

Psychoporadňa Maxima E. Matkina: Ak nám niekedy osud naloží viac, než sme schopní uniesť, musíme vyhľadať niekoho, kto nám s tým nákladom pomôže.

08.02.2014 15:21
žena, plač, depresia, úzkosť Foto:
Niekedy nestačí len vyplakať sa.
debata

Zdravím ťa, Maxim. Veľakrát som ti chcela napísať, a píšem až teraz… asi som skutočne zúfalá. V poslednom období si pripadám ozaj ako zúfalec… len revem, aby sa mi aspoň uľavilo… ale efekt sa nedostaví. Najlepšia myšlienka, akú dokáže môj mozog vyprodukovať, je tá, že sa obesím a ukončím trápenie. Skutočne nad týmto premýšľam vážne a často. Viem, čo si v tomto okamihu myslíš. Ďalšia, ktorej preskočilo a potrebuje psychológa. Ak nie psychiatra. Nie… nič také. Nenavštevujem ho. Som normálna… myslím zdravotne a psychicky… a netrpím depkami… naozaj. Som rozvedená pracujúca žienka. Viem sa aj usmievať a tešiť sa z toho, že vonku svieti slnko… to je tá lepšia stránka. A tá horšia… už som to písala na začiatku… že sa chcem obesiť… lebo nevidím v ničom zmysel. Môj život sa ubral smerom úplne iným, ako som chcela. Snažím sa, ale veci idú akoby proti mne… zlým smerom… ako keď má ísť vlak do určitej stanice a zrazu sa vykoľají, nevedno prečo, nevedno ako. Maxim, verím, že aj ty poznáš tie beznádejné stavy, keď najlepšie je vyrevať sa… a nevládzeš sa pohnúť… keď vidíš, že celý život je vlastne nanič… a o čom? Niekto to zaháňa alkoholom, ale mne nechutí… a vieš… mne nič nezaberá na tieto stavy… Budem očakávať tvoju odpoveď… a inak… dočítala som „Úplne najviac“ a tiekli mi pri nej slzy… pomaly a ticho… tvoje knihy sú fakt úplne najviac… mám ich všetky… vďaka za ne.
Tina

Vidíš, vidíš, keby si nečítala moje knihy, teraz si spokojne vysmiata ležíš na pláži, holduješ ľahkým drogám, popíjaš margaritu a premýšľaš, či si kúpiš nové plavky. Prepáč, tento vtip som si nemohol odpustiť. Teraz už naozaj: Tina, nepíšeš konkrétne, čím si prešla za posledné týždne a mesiace. Či si bojovala o ten „spokojný život“, ktorý teraz žiješ, či si prekonávala vzťahové, zdravotné, či existenčné trápenie. Čo všetko sa odohráva za tou usmiatou tvárou, ktorá sa dokáže tešiť z toho, že vonku svieti slnko. Prečo potrebuješ plakať a prečo ti ani vyplakanie sa nepomáha. My ľudia sme neuveriteľne silní, keď treba byť silní a zároveň strašne krehkí, keď už zachránime zemeguľu. Je možné, že máš za sebou niečo veľmi ťažké, čo si zvládla, a teraz, keď je zdanlivo za tým, sa cítiš vyprahnutá, prázdna a nešťastná. Ako keď si v športovej súťaži niekto zlomí nohu, ale príde na to až v šatni, keď je už po všetkom. Chcem tým povedať, že premýšľanie o obesení sa ako o možnom riešení programu na víkend vôbec neznamená, že inak si duševne a telesne v poriadku. A to, že plačeš a nepomáha to, to tiež neznamená, že ak si potom schopná sa v práci na niekoho usmievať, je všetko ok. Takže ťa prosím, odhoď zábrany a tak ako to každý deň robí množstvo ľudí a cítia sa pritom nesvoji, rozhoď siete medzi známych a spýtaj sa, či majú kontakt na nejakého osvedčeného psychiatra. Že ho hľadáš pre kamarátku. Alebo zadaj do vyhľadávača na internete miesto svojho bydliska a prelustruj, akí sú v okolí psychiatri, niekto možno bloguje, s niekým niekde robili rozhovor, určite ti niekto z nich bude sympatický. A potom sa k nemu alebo k nej objednaj, nepotrebuješ papier od obvodného lekára a poisťovňa to hradí. Ty len choď a všetko v tej ordinácii povedz. Čo si prežívala, čo prežívaš, ako sa snažíš a ako to nejde. Určite prídete na nejaké riešenie. Lebo nežijeme preto, aby sme sa trápili. Nežijeme, samozrejme, ani preto, aby sme boli stále šťastní, šťastie dostávame ako bonus, ale treba mať aj schopnosť všimnúť si ho, uchovať v sebe. Život nejde podľa našich plánov, ale myslím, že udalosti, ktoré nás stretávajú, ktoré sa stanú, majú často nejaký skrytý zmysel, niekedy sú skúškou, niekedy lekciou, niekedy nutnosťou, ktorá nám umožní posunúť sa k niečomu, čo nás bude viac napĺňať. Ak sa niekedy stane, že na nás osud naloží viac, než sme schopní uniesť, musíme vyhľadať niekoho, kto nám s tým nákladom pomôže. V tvojom prípade a v tejto chvíli je to lekár. Sú tu na to, aby ľudia v tvojej situácii mohli zaklopať na ich dvere. Tak to, prosím, urob. Nech mám aj ďalej pre koho písať, čitateľka moja.

Toto je poradňa s ručením obmedzeným. Ak máte problémy a pocit, že by sa vám zišiel môj nezaujatý pohľad, napíšte mi mail s označením PORADŇA na maxim@matkin.sk. Uveďte, prosím, aj svoj vek a meno, pod ktorým chcete, aby bol váš príbeh zverejnený. Odpovedám len prostredníctvom tejto poradne!

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #depresia #Matkin #úzkosť #osud

+ Nezabúdajte na hydratáciu vášho tela, potrebuje to.
Nespáľte sa na vlastných chybách, poučte sa z chýb ľudí...

+ Nezabúdajte na hydratáciu, pre vaše telo je veľmi dôležitá.
Čím neskôr začnete, tým neskôr skončíte, pamätajte....