Očarenie na vzťah nestačí

Ahoj, milý Maxim, práve si pozvoľna asi tretíkrát čítam tvoju poslednú knihu, no a napadla mi otázka – čo s vekovým rozdielom? Ja už mám nejaký ten rôčik po tridsiatke, a teraz som sa zamiloval do o cca 11 rokov mladšej slečny – no a tu začínam mať pochybnosti. Kým ja riešim vlastné bývanie, autá, kamarátske vzťahy, pracovný život, ťažký život, a v neposlednom rade reálny život ako taký, ona rieši svoje študentské veci. Nie je to typ na žúrky do nevidím, takže v tomto by problém nebol, len všetko berie veľmi „easy“. Ani nie náš „vzťah“, ktorý sa len tak nedávno začal, ale skôr život ako taký nepozná z tej horšej stránky, tak ako napríklad ja, ktorý robím v biznise, kde je vzácnosť stretnúť niekoho s charakterom… Všetko je pre ňu gombička… A neviem – je mi hlúpe byť za mentora (aj keď ona ma celkom počúva, hoci si občas z môjho veku robí srandu:)), takže sa snažím to príliš neriešiť a čakám, že sa niektoré veci vstrebú… Horšie je, že tesne predtým som našiel spriaznenú dušu – dievča, ktoré som miloval naozaj veľmi, len kvôli v podstate „vyššej moci“ som ju musel nechať, a nedá sa to vrátiť späť… Toto nové dievča je z inej planéty, zdá sa mi, že si až tak nerozumieme, ale má dosť toho, čo môžem obdivovať (a to si ju nevidel, je naozaj krásna takým prirodzeným spôsobom), a ona má zas (neskromne) zopár vecí, ktoré sa jej páčia na mne… A v podstate ešte na jednu vec by som rád vedieť tvoj názor – je blbosť dať svoje spomienky od osemnástich doteraz na „papier“? Ja len, že nechcem zabudnúť na všetky svoje lásky, bola by to škoda, vieš sám, koľko dá driny nejakú nájsť a prežiť… A všetky boli krásne, veď to poznáš… Ďakujem vopred.
D.

Ahoj, milý D., s vekovým rozdielom je to tak, že ak je tam láska, tak na ňom nezáleží. Okrem toho milujeme a vyberáme si konkrétneho človeka, ktorý je jedinečný a neopakovateľný, nikde na sklade nie je taký istý len o desať či dvadsať rokov mladší či starší. Nemáme možnosť vyberať si vekovo inde zakotvenú verziu, len tohto jedinca – ber alebo nechaj tak. Na druhej strane niekedy vekový rozdiel spôsobí, že po počiatočnom očarení sú viditeľnejšie iné rozdiely medzi ľuďmi a ak chcú spolu zostať, vyžaduje si to isté prispôsobenie sa a väčšiu ochotu ku kompromisom, ktoré nemusia až tak robiť dvaja rovesníci, ktorých okrem sympatií spájajú aj podobné zážitky z detstva, podobní kamaráti a pravdepodobne aj podobné načasovanie a náchylnosť brať hypotéky, kupovať kočíky alebo šplhať sa po kariérnom rebríčku. U teba však otázka nestojí, či prekáža alebo neprekáža, že dievča je o jedenásť rokov mladšie. U teba otázka stojí tak, či sa do nej zamiluješ, keďže si ešte stále asi zamilovaný do tej predchádzajúcej, do spriaznenej duše, s ktorou z dôvodu vyššej moci nemôžeš byť. Mám kamaráta, ktorý mi v podobnej situácii povedal o novej frajerke: „je krásna, milá, očarujúca, ale je cudzia, tá predtým bola moja, mal som pocit, že ku mne patrí dve hodiny po tom, ako som ju spoznal.“ Očarenie na vzťah totiž nestačí, očarenie je fajn na pár dní alebo nebodaj týždňov, ak nebudeš mať potom pocit, že táto a žiadna iná, na vine nebude vekový rozdiel ani podobné kraviny, na vine bude zákon pravdepodobnosti, ktorý nám proste nedoviedol do cesty jednu osudovú hneď za druhou. Veď vieš. A plynulo sa dostávame k odpovedi na tvoju druhú otázku. Áno, má zmysel napísať, čo si zažil, pretože niekedy až pri písaní pochopíme podstatu zážitku, citu, vzťahu, človeka, situácie. Možno budeš písať a na niečo pritom prídeš. Na niečo dôležité o sebe a o tom, koho a čo hľadáš. A možno aj prečo. A popritom uvidíš, ako sa to vyvíja s tvojou novou láskou. Ktorým smerom sa to pohne. Možno zatiaľ dievča skončí školu, začne aj ona žiť ten „reálny život“ a ty uvidíš, či sa v jeho vnímaní a prežívaní približujete alebo vzďaľujete.