Mám 33, trojročnú dcérku a manžela, ktorý sa o nás prestal zaujímať. Problémy sa začali, keď mala malá asi pol roka. Vtedy sme bývali u mojich rodičov. Manžel začal byť tichý, vytratila sa intimita z nášho vzťahu. A tým nemyslím iba sex, ale aj pohladenie. Zvládli sme pár problémov, ako všetci. To, že bol v mínuse na účte a nepovedal mi o tom, to, že si písal s dákou slečnou podivné sms… Nakoniec povedal, že mu nevyhovuje naša bytová situácia a ja som to považovala za možné a súhlasila som, že kúpime byt a odsťahujeme sa skôr ako sme mali v pláne, malú sme dali do jaslí. Nič sa však nenapravilo, naopak, zhoršilo sa to. Teraz už neviem povedať, či naozaj alebo som to len ja vnímala intenzívnejšie, lebo u našich mal kto manžela suplovať, keď sedel pri telke, pokecala som s nimi a aj s malou mi mal vždy kto pomôcť. Cítila som, že sa vzďaľujeme. Párkrát veľmi čudne zareagoval práve vtedy, keď som ho najviac potrebovala, napríklad, keď mi trhali zub, šiel preč, hoci som ho prosila, aby v ten deň bol doma, keď bola dcérka chorá a ja som ochorela tiež, prosila som ho, aby spal pri nej, odmietol, nakoniec šiel, ale keď si malinká pýtala čaj, stále jej opakoval, nech spí a nedal jej ho, keď naša dcérka trpela nočnými desmi, čo trvalo asi deväť mesiacov a ja som popri práci vstávala k nej aj päťkrát za noc, nezúčastňoval sa toho. Keď som mala toho dosť, urobila som krik, ale nepomohlo to. Potom nechal prácu, šiel do inej, ktorá bola veľmi čudná a ja som ho odhovárala, veď máme úver na byt. O tú prácu nakoniec prišiel a ostal bez roboty. A ja som urobila večeru a podržala ho. A poprosila, že ak ma ľúbi, nech sa začne snažiť. Nič sa nezmenilo. Objednala som nás do manželskej poradne, na prvé stretnutie nešiel, na druhé áno, psychológ povedal, že ak si sama seba vážim, mám odísť. Ja stále ostávam. Už pol roka spolu nespávame. S malou sa pohrá, ale v krízových situáciách sa na neho nedá spoľahnúť. A ja sa neviem rozhýbať. Z rozhovorov som už unavená, nikam nevedú, je ticho alebo sa zduje alebo mi vytkne nejakú perlu, napríklad nech k nám nechodia návštevy, keď nie je doma alebo nech nespím u našich, keď je on v práci (robí na smeny a každý druhý víkend nie je doma). Mám chuť odísť, lebo je pre mňa ponižujúce žiť takto, keď cítim, že o mňa nemá záujem, na druhej strane je tu dcérka a tá ho zbožňuje a je tu byt, museli by sme ho predať a ja by som sa musela vrátiť k rodičom. On nič nerieši, zdá sa, že mu to takto vyhovuje. Ja som skúšala už asi všetko. Mám sa všetkého vzdať a skúšať odznova? Bojím sa aj tej striedavej starostlivosti. Neviem ako ďalej.
Katka, 33
Žiadnemu mužovi nevyhovuje, keď s ním jeho žena nespáva. Žiadnemu mužovi nevyhovuje, keď mu jeho žena dáva najavo, že je s ním nešťastná. Keď musí ísť do poradne prať špinavú bielizeň pred psychológom, ktorý asi ťažko dokáže utajiť svoj názor, že by ho mala jeho žena opustiť. Váš muž je podľa všetkého nešťastný rovnako ako vy, akurát nemá pojmový, komunikačný a citový aparát na to, aby to pomenoval, analyzoval a hľadal riešenie. Ste v kríze. V takej, v akej je za posledné dni asi veľa párov, pretože sa mnoho listov do tejto poradne nesie v znamení otázky „Mám sa rozviesť?“. Neviem vám odpovedať. Zdá sa mi však, že keby ste mali jednoznačný pocit, že je to na rozvod, tak mi nepíšete. Spýtam sa teda inak a skúste odpovedať bez ohľadu na ten zoznam zlyhaní, ktorý si o manželovi vediete: Čo cítite, keď počujete jeho kľúče vo dverách? Padne na vás tieseň alebo sa potešíte? Priťahuje vás fyzicky? Keď sa trápi, súcite s ním, či cítite škodoradosť? Dám vám radu. Dajte si ešte pol roka. Odteraz. A skúste sa k manželovi správať tak, ako keby sa on správal bezchybne. Skúste byť iniciatívna v intímnej oblasti, skúste sa usmiať, keď príde domov, skúste variť, čo má rád. Poznačte si v kalendári dni, kedy vás sklamal a chceli by ste byť bez neho – ale až odteraz. Uvidíte, koľko ich je. Niekedy viac vnímame zlé veci než tie dobré. Rozviesť sa môžete aj o pol roka a budete vedieť, že vy ste urobili všetko pre to, aby ste manželstvo zachránili. Ale možno len teraz potrebujete urobiť hrubú čiaru, nemyslieť na krivdy, už nič nerozoberať, schúliť sa spolu pod perinu a veriť, že to bolo nedorozumenie, že hrany sa obrúsili a už odteraz to bude len v poriadku. Táto rada vyzerá asi hlúpo, ale prekvapivo občas funguje. Možno aj u vás ešte motyka vystrelí.
Toto je poradňa s ručením obmedzeným. Ak máte problémy a pocit, že by sa vám zišiel môj nezaujatý pohľad, napíšte mi mail s označením PORADŇA na maxim@matkin.sk. Uveďte, prosím, aj svoj vek a meno, pod ktorým chcete, aby bol váš príbeh zverejnený. Odpovedám len prostredníctvom tejto poradne!