Som nenormálne závislá od partnera

Mám rok priateľa (19) a cítim sa byť od neho strašne závislá. Sám si to všimol, veľmi ma ľúbi a snaží sa robiť naozaj všetko pre to, aby to medzi nami bolo super, ale problém je v tom, že zo začiatku nášho vzťahu mi narozprával, ako má pocit, že sme pre seba stvorení a že po maturite pôjdeme spolu bývať atď. Ja som sa hrozne na to spoliehala a stále aj spolieham, pretože to tvrdí stále, ale vytvorila som si k nemu veľmi silný vzťah. Mám trochu problémy aj v rodine a on mi naozaj pomáha najviac, nikomu sa nedokážem zdôveriť so všetkým tak ako jemu. Ak chce ísť niekam večer piť alebo zabaviť sa, som toho názoru, že pokiaľ sme pár, mali by sme chodiť spolu a keď sa chce zabávať formou alkoholu, nech nejde sám. Pretože si myslím, že nie vždy si človek dokáže ustrážiť hladinu alkoholu a môže na to doplatiť. On hovorí, že mu nemám do toho čo rozprávať, že sa vie udržať a že chce chodiť so mnou, ale občas aj sám. Som v tomto hrozná, cítim sa sklamaná, keď nechce ísť so mnou a neberie nás ako partnerov a potrebuje ísť chľastať. Veľký problém je aj v tom, že mám problém normálne komunikovať s ľuďmi a všetko strašne obkecávam namiesto toho, aby som prešla k veci. Mám veľa chýb, ktoré si uvedomím, ale nedokážem s nimi pracovať tak, aby som ich úplne odstránila. Prosím, poraďte mi, pretože ho nechcem naozaj stratiť, veľa pre mňa znamená a nechcem byť od neho až tak závislá. Záľuby mám, chodím do posilky, rada fotím, sem-tam nejaká brigáda, čiže sa nenudím len doma, on tiež robí šport. Ide iba o to, že ja to mám všetko flexibilné a prispôsobujem svoj čas jemu, čo mi nerobí problém, ale on je úplne opačný a nepotrebuje mať nič nariadkované. Ja si rada veci naplánujem aspoň sčasti a on to neznáša. Som už zúfalá, ďakujem za rady.
Kate (18)

Pozitívne je, že si to uvedomuješ a chceš s tým niečo robiť – s tým nezvládnuteľným inštinktom prísavky. Nemyslím to zle, väčšina ľudí má s inštinktom prísavky vlastnú skúsenosť, keď sa im v období akútnej zamilovanosti zdalo takmer nemožné odlepiť sa od milovanej osoby a namiesto zotrvávania v tesnej blízkosti tej božskej bytosti riešiť zbytočnosti typu škola, práca, dane a hypotéky. Treba však napnúť svalstvo sebaovládania a dať občas aj milovanej bytosti čas vydýchnuť si a zistiť, že keď s nami nie je, chýbame jej. Možno by ti pomohlo, keby si si skúsila predstaviť veľkými písmenami napísanú vetu: SOM JEHO PRIATEĽKA, NIE SIAMSKÉ DVOJČA a tú by si si vždy vyvolala pred svojím duševným zrakom v situácii, keď by si mala chuť povedať priateľovi: „Prečo ma nechceš zobrať s kamarátmi na pivo? Keď sme pár, musíme chodiť všade spolu!“ No nemusíte. Napriek tomu, že ste dvojica, ste zložení z dvoch samostatných bytostí, ty sedemnásť a on osemnásť rokov ste fungovali celkom separátne a zlepiť dve separátne osoby do jednej s víziou toho, že budú všetko vnímať, vidieť, cítiť rovnako, je nielenže nezmysel, ale je to aj cesta do pekla. Ak sa budeš príliš na priateľa tlačiť, začne ti unikať. S milovaným človekom vo vzťahu je to ako s vlastným tieňom: naháňaš ho – uteká pred tebou, utekáš pred ním – naháňa ťa. Chcem tým povedať, že je prospešné a zdravé mať aj vlastný čas a vlastné záujmy, nie pestovať len tie spoločné. V tvojich vlastných cieľoch je aj kľúč k tomu, aby si sa cítila menej frustrovane. Skús sa zamyslieť nad tým, po čom túžiš ty sama, čo ťa zaujíma a priťahuje a je jedno, či ide o ochranu orla kráľovského, alebo o výrobu vitráží. Keď zistíš, čo by sa ti páčilo, začni sa tomu venovať, nie flexibilne, ale napevno, potrebuješ mať totiž aj inú intenzívnu záľubu okrem svojho priateľa. Nie je to proti tvojmu priateľovi, je to rada v jeho prospech. Pretože až keď nebude len on zodpovedný za to, či si šťastná a či sa bavíš, bude váš vzťah pohodový pre oboch. Sú ľudia, ktorí žijú svoj život len prostredníctvom ľúbostného vzťahu, ale je riskantné a nemúdre vzdávať sa tak možnosti ovplyvňovať svoje vlastné napredovanie a pre toho druhého je zas zväzujúce a nepohodlné ťahať namiesto jednej káry dve. Nič proti láske, len ju treba nechať dýchať. Nič vám nebráni, aby ste toho zažili ešte veľa pekného – spolu aj každý zvlášť.