Vážený pán Matkin! Posielam vám svoj neuveriteľný príbeh a prosím vás o váš názor naň, aj o radu, ako mám postupovať. Som ženatý. Mám priateľku, s ktorou sa tajne stretávam niekoľkokrát za rok. Aj ona je vydatá. Sme už viac ako v strednom veku. Naše manželstvá nefungujú už dávnejšie a povedal by som, že sú na minime. S priateľkou som uvažoval ako s budúcou ženou. Pred štyrmi rokmi sme mali tiež stretnutie a dohodli sme sa, že ma počká na autobusovej stanici, kde ju vyzdvihnem autom a pôjdeme na naše obľúbené miesto. Upozornil som ju, že trošku budem meškať, tak nech má chvíľku strpenia. Keď som však dorazil na autobusovú stanicu, odkiaľ prichádzala a odchádzala na a zo služobnej cesty, jej nikde nebolo. Prechádzal som sa po stanici, či ju niekde nezbadám, ale nič. Ako som prechádzal smerom k odstaveným autobusom, ktoré mali prestávku, cez predné sklo som zaregistroval na zadnom sedadle skrývajúce sa a zvíjajúce sa dve postavy. Snažili sa zaujať polohu, aby ich cez okná nebolo veľmi vidieť. My chlapi sme zvedaví, a tak som sa tam neustále pozeral a videl, ako si dal pán sediac dole nohavice a vedľa sediaca dáma sa mu sklonila do lona. Registroval som jej zadnú časť tela trčiacu smerom do chodbičky medzi sedadlami s trupom zohnutým v mužovom lone. Jej trup a viditeľná časť hlavy sa rytmicky pohybovali hore-dole. Bola to takzvaná rýchlovka. Po chvíľke pohyby prestali, muž vstal, natiahol si nohavice a vybral sa smerom von z autobusu. Za ním aj jeho partnerka. Dvere sa otvorili a z autobusu vyšiel jeho vodič a moja priateľka. Bez toho, aby sa pozrela, či som niekde nablízku, prešli obaja okolo mňa asi v metrovej vzdialenosti a ona mu dôverne tichým hlasom povedala, že sa ešte ide vycikať. Bol som šokovaný a oslovil som ju. Nemala tušenie, že som všetko videl. S kamennou tvárou ku mne prišla a keď som jej navrhol, že ideme tam, kde sme chceli, mi oznámila, že by sme to už pred odchodom autobusu nestihli. Šokovaný som sa otočil a odišiel. To je prvá časť môjho príbehu, za ktorý sa hanbím.
Druhá časť: Po čase som jej to pripomenul. Zatĺkala, na nič sa nepamätala, pochybovala o autobuse, o šoférovi, či som videl správny autobus. Keď som jej povedal, že som všetko videl, ospravedlňovala sa tým, že to bolo iba raz a prisahala na dcéru, že len rukou. Pod ťarchou sa priznala, že aj ústami, ale aby som jej odpustil, že to ľutuje a nevie bezo mňa žiť. Zo strany šoféra to vraj bolo drsné a násilné a ona netušila, keď k nemu išla do prázdneho autobusu mimo zastávky, čo ju čaká. Že ju tlačil na zadné sedadlo, chcel s ňou súložiť, ale ona mu to nedovolila, aby do nej vnikol, ale ponúkla mu, že ho urobí rukou. Vybral si vraj vreckovku a za päť minút bol hotový a vraj robil aj on ju, ale len rukou cez nohavičky, lebo mu vojsť do nohavičiek rukou nedovolila. Neskôr ešte upresnila, že to bol šofér, ktorý si ju dlhšie všímal. V ten deň vraj ju pozval do autobusu a ona to prijala, lebo či som aj ja nemal niekedy pokušenie a zvedavosť.
Jozef
Keby sa autobusová historka stala včera alebo minulý týždeň, napísal by som vám, že vaša priateľka asi ťažko odoláva pokušeniu a ja by som s ňou teda ako s budúcou manželkou rozhodne nepočítal. Lenže píšete, že to bolo pred štyrmi rokmi, keď ste ju videli vychádzať z odstaveného autobusu aj so spokojným autobusárom. Tak sa teda pýtam, čo sa dialo tie štyri roky? Lámali ste si hlavu nad autobusovým rébusom? Vypočúvali priateľku? Snažili sa zabudnúť, či uveriť jej verziám udalostí? Alebo vás rajcovalo v duchu sa k tej scéne vracať? Naďalej ste spolu fungovali? Prečo sa ma na názor pýtate až teraz?
Možno ste doteraz tú situáciu riešili alebo neriešili, ale stále ste s priateľkou udržiavali pomer. No a teraz sa možno niečo stalo a vy potrebujete moju odpoveď ako argument, že s takouto ženou sa byť nedá. No ja vám ten argument nedám. Pretože po štyroch rokoch už podobné záležitosti riešiť netreba. Premlčalo sa to. A prehovorilo, presexovalo, prehádalo, prežilo. Rozhodujte sa na základe toho, čo je, nie toho, čo sa stalo pred štyrmi rokmi. Viete sám najlepšie, komu sa dá veriť a pri kom treba zostať. Viete to. A možno by stálo za to zamyslieť sa nad tým, aký človek je vaša manželka, či by sa vám niečo podobné mohlo stať s ňou a či by sa neoplatilo citovo sa investovať ešte aj jej smerom.
Toto je poradňa s ručením obmedzeným. Ak máte problémy a pocit, že by sa vám zišiel môj nezaujatý pohľad, napíšte mi mail s označením PORADŇA na maxim@matkin.sk. Uveďte, prosím, aj svoj vek a meno, pod ktorým chcete, aby bol váš príbeh zverejnený. Odpovedám len prostredníctvom tejto poradne!