Musíte si uvedomiť, čo znamená slovo mama

Dobrý večer, ako matka som pravdepodobne zlyhala, a to na plnej čiare. Pred piatimi rokmi som sa rozviedla, našla som si priateľa, ktorý ma aj s mojimi dvoma radostnými deťmi zobral k sebe. Viac ako rok som sa mlátila o dohodnuté vyrovnanie BSM, neskôr o alimenty, kde to v konečnom dôsledku muselo bežkať cez exekútora. Rok po vyrovnaní BSM som kúpila pozemok a začala stavať dom, aby moje deti mali strechu nad hlavou. Tešili sme sa všetci, ja, deti už takmer dospelé aj môj priateľ. Dom sme postavili, bez účasti mojej dcéry a za sťažností môjho syna, že niečo treba urobiť. Ja s priateľom sme sa udomácnili, dcéra bola v Prahe, potom mala bývanie v Bratislave a napokon si našla chlapa, ktorého miluje a čaká s ním dieťa. To by bolo fajn, mám vek na to, aby som bola mladou a atraktívnou babičkou, ibaže to má háčik. Ten jej chlap je o 5 rokov mladší odo mňa, pre veľký úspech je už pol roka rozvedený, má dlhy, neplatí alimenty na dieťa z predchádzajúceho manželstva, ale ináč je to ideál. Bývajú v podnájme. Nuž nerozumiem tomu a moja vždy celkom chápajúca dcéra nerozumie mne. To nie je všetko. Môj 20-ročný syn sa začal správať ako malý hulvát. Niekoľkokrát som mu vysvetľovala, že takto to nepôjde a svoje správanie musí zmeniť. Zmenil ho, ešte k horšiemu a tak som ho po niekoľkonásobných upozorneniach vyhodila z domu. Nerozpisujem, čo sa dialo, ale svoje rozhodnutie neľutujem, ľutujem len to, že si ani jeden, ani druhý nevedia uvedomiť, že im nechcem zle a že ich mám stále rada. Samozrejme, že teraz obviňujú zo všetkého môjho partnera, okrem mňa. Však kto za všetko môže? Ja a iba ja. Chýbajú mi a bolí to. Dala som im vždy všetko, vychovávala aj prísne, aj demokraticky a nakoniec som i tak hlupaňa. Ďakujem za odpoveď.
a.a.a.

Asi teraz v rodine cítite širokospektrálne sklamanie jeden z druhého. Pozitívna správa pre vás je, že v máloktorej rodine by také niečo nepoznali – ten pocit, že sa navzájom nechápu a hoci si chcú dobre, výsledkom je trieskanie dverami, škrípanie zubami, tajný plač v kúpeľni do uteráka, prípadne aj hnusné scény pred svedkami. Keby nebolo rodičov, ktorí majú dobré úmysly a detí, ktoré si chcú žiť, hoci aj s chybami, ale po svojom, nebolo by o čom točiť televízne seriály a písať veľké romány. Takže krok A – teda konflikt – máte za sebou, teraz je čas urobiť krok B – teda uvedomiť si, čo znamená mama. Mama znamená, že keď prejdú búrky a utíchnu emócie, je to mama, ktorá miluje a podporuje bezvýhradne. Pretože tak, ako ste si kedysi pred vyše dvadsiatimi rokmi v pôrodnici nepovedali, že svoju dcéru budete milovať len vtedy, ak bude mať modré oči, blond vlasy a absolútny sluch, tak aj teraz si uvedomte, že aj keby bola zamilovaná do samotného Hitlera, stále je to vaša dcéra a čaká vaše vnúča. Deväťdesiatdeväť percent detí si nájde úplne otrasných partnerov, teda aspoň podľa názoru rodičov tých detí. Možno je ten chlap po boku vašej dcéry naozaj lúzer, lenže jednak vy nemôžete posúdiť, čo k nemu vašu dcéru priťahuje a čo od neho dostáva a jednak, ak nebudete mať s dcérou dobrý vzťah, za kým pôjde, keď sa aj s dieťaťom ocitne v úzkych? Chcel som tým všetkým povedať, že by som sa na vašom mieste neriešil to, čo si myslím o nádejnom zaťovi (už ste to asi aj tak dcére naznačili) a šiel by som s ňou kupovať dupačky. Lebo sú medzi vami podstatnejšie veci než to, aký chlap s ňou býva. To je totiž jej vec. A tak ako si vy nepýtate súhlas od svojich detí, keď sa rozhodujete, či vám je s priateľom dobre, ani oni váš súhlas nepotrebujú. No a čo sa syna týka – vyhodili ste ho z domu. Nedokážem posúdiť a ani nechcem, či oprávnene, ale chcem sa spýtať, či viete, kde je. A či viete, že je v bezpečí. Či viete, že aj on vie, že ho máte rada a ste tu preňho. Pretože dvadsaťroční chlapci sú ešte chlapci a keď „robia zle“, často je to vlastne ich volanie o pomoc, túžba po pozornosti a po láske. A vetou „Naši sa rozviedli, mama ma vyhodila z domu, ja som nemal kam ísť a tak…“ začína mnoho smutných príbehov, ktoré majú sektársky, drogový alebo kriminálny koniec. Ja viem, že teraz to vyzerá tak, že to vy sa máte premôcť a urobiť prvý krok, vy máte zavolať, prísť, objať, začať rozhovor od čistého stola. Ale vy ste mama. Možno by som mal napísať MAMA, lebo my všetci vlastne celý život bytostne dúfame, že nás naše mamy pochopia, pochvália, ocenia a budú ľúbiť nadovšetko – hoci si to nie vždy celkom zaslúžime.