Mám bojovať o lásku či prijať priateľstvo?

Dobrý večer, Maxim, dúfam, že Váš nestranný pohľad by mi mohol pomôcť rozlúsknuť boj srdca a rozumu. Počas tých viac ako 30 rokov dospelosti som zažila dosť citových výkyvov, rozvod po 15 rokoch manželstva, nový vzťah, po roku rozchod. Po 3 rokoch samoty som spoznala ďalšieho muža a zaľúbila sa. Tento vzťah skončil z mojej strany, po tom, čo som zistila, že priateľ ma podvádza. Po týchto troch sklamaniach som na mužov doslova zanevrela. Žila som sama, pre prácu, koníčky, deti. Dokonca som vyhľadala pomoc psychológa a on mi pomohol po rokoch sa vysporiadať s traumou ešte z rozvodového obdobia (na dlhé roky ma poznačilo to, že manželovi prisúdili obe deti). Odsťahovala som sa z mesta, kde som prežila manželstvo, v nádeji, že minulosť nechávam za sebou. Nastalo príjemné obdobie, zariaďovanie bytu, noví známi, cítila som vnútornú pohodu. Mala som prácu, koníčky a tešila som sa z návštev už dospelých detí, vychutnávala som si život. Mužov som nevyhľadávala, bol tu strach z ďalšieho sklamania. No objavil sa sympaťák, o niečo starší ako ja. Spoznali sme sa náhodou, keď som niečo vybavovala a ponúkol mi pomoc. Pomohol mi znova, neskôr, keď som potrebovala niečo urobiť v byte. Vždy, keď sme sa videli, mali sme sa o čom rozprávať. Brala som ho ako kamaráta. Minulé leto mi povedal, že manželka podala žiadosť o rozvod a nežijú už v spoločnej domácnosti. Rozvod bol pre neho prekvapením, i keď manželstvo malo problémy. Neskôr som si uvedomila, že sa teším, keď sa stretneme, že na neho často myslím, že k nemu cítim niečo viac. Z jeho správania bolo zrejmé, že je na tom podobne. Všetko by bolo v poriadku, keby môj priateľ nepokračoval v rodinných oslavách s ex a jej príbuznými a nezačal chodiť na spoločné akcie či na chatu s deťmi a jeho bývalou. Položila som si otázku: chodí za mnou stále častejšie a na druhej strane, keď sa mu ozve ex s programom či prosbou o pomoc, tak ju nedokáže odmietnuť? Oslovila som ho, aby porozmýšľal, ako si to predstavuje ďalej. Rozhodol sa riešiť situáciu a povedal bývalej, že má priateľku. Dala mu na výber, buď ona, alebo ja. Vybral si mňa. Reakciou ex boli prosby, aby to spolu oni dvaja ešte raz skúsili, a ak to nevyjde, môže sa ku mne vrátiť. Odmietol, ale po dvoch týždňoch mi oznámil, že jej tlaku podľahol a skúsi to. Zároveň mi navrhol, aby sme zostali kamaráti. Neodpovedala som mu. Pýtam sa, či po tomto je to z mojej strany možné? Hovorí, že sa rozhodol pod tlakom, ale zároveň myslím na to, že ak by k nej už nič necítil, tak to ukončí skôr, aby predišiel situácii, do ktorej sme sa dostali. Nie je mi ľahostajný, ale na vzťah predsa musia byť dvaja. Nedokážem o lásku žobrať alebo si ju vynucovať. Som zmätená a neviem, ako sa zachovať, či mám o neho bojovať, prijať ponúkané priateľstvo… i keď mi to robí značný problém, alebo uzavrieť túto etapu nadobro, a ak ešte zavolá, nedvíhať.
Nina (53)

Viem, že je pre vás po toľkých sklamaniach ťažké veriť v dobré konce, ale ak to len trochu dokážete, radím vám vydržať, telefón dvíhať, potlačiť ublížený tón v hlase a dať „sympaťákovi“ najavo, že tak ako bol vaším kamarátom on, že tak tou kamarátkou dokážete byť aj vy. On sa rozhodol dať svojmu manželstvu druhú šancu. Prečo? Možno preto, že je to dobrý človek, ktorý raz nechce mať pocit, že to svojej ex a všetkým tým spoločne prežitým rokom dlhuje. Možno sa dajú dokopy a vy nad tým len pokrčíte plecami a možno bude do Vianoc zvoniť pri vašich dverách s tým, že má svoju minulosť definitívne vyriešenú. On vám dal znovu vieru, že existujú aj slušní chlapi a vy mu na revanš dáte dôkaz o tom, že sú aj ženy, čo nemanipulujú a netrieskajú dverami. Tým nechcem povedať, aby ste naňho čakali dlhšie než rok, ale to, aby ste nepálili mosty a zachovali vľúdnu tvár. Život je prikrátky na to, aby sme si vymazávali z telefónov ľudí, s ktorými sme zažili dobré veci.