Milý Maxim, potrebovala by som názor, respektíve radu. Mám 21 rokov a som s priateľom (24) vyše pol roka. Predtým sme sa poznali asi dva roky. Celkom nám to klapalo, ale pred dvoma mesiacmi som mala ťažké skúšky, ktoré mi nevyšli a upadla som do depresie. Keď som sa ako-tak po mesiaci spamätala, priateľ sa už správal trochu inak. Veľakrát som pred ním plakala a bola veľmi smutná a myslím, že to môže byť príčina všetkého. Pred pár týždňami som z neho dostala, že už ho nepriťahujem, aj keď ma ľúbi. Svoje správanie som zmenila o 180 stupňov, som milšia, ospravedlnila som sa a takpovediac „sekám dobrotu“. Občas mám ale ešte nejaké svoje stavy, keď potrebujem od neho ubezpečenie, že to nerobím len pre srandu králikom. Vyjadril sa, že mám dobrý smer k tomu, aby som ho znova začala priťahovať, ale sám nevie, ako to dopadne. Neviem, či to má zmysel trápiť sa a stále sa snažiť o jeho priazeň alebo si nájsť niekoho iného. Zatiaľ sa snažím, ale už mi dochádzajú nápady. V sexe nám to nikdy moc neklapalo, ale nemôžem povedať, že by sme sa nejako veľmi snažili. On býva veľmi unavený z práce a je rád, že vôbec žije (aj keď mu to nebráni ísť hrať futbal). Podporujem ho vo všetkom, teraz som si nakúpila aj sexy spodnú bielizeň a chcem zmeniť náš intímny život k lepšiemu. Čo ešte môžem spraviť? Ako ho mám začať znovu priťahovať? Sú nejaké konkrétne rady? Má to vôbec ešte zmysel? On sa rozísť zatiaľ nechce. Chce čakať, ako sa to vyvinie. Ako dlho môže trvať, kým niekoho začnete znovu priťahovať? Mám ho veľmi rada.
Rory, 21 rokov
Milá Rory, nechcem vám brať vietor z plachiet, ale vyzerá to tak, že s týmto chlapcom vás ťažko čakajú nejaké sexuálne zázraky, o zázrakoch vzťahových ani nehovoriac. Vzájomná príťažlivosť sa totiž nedá natrénovať, zaslúžiť ani kúpiť v obchode so spodnou bielizňou. Povedať vám „no, moja, ideš dobrým smerom, ešte sa trošku posnaž a je možné, že ma budeš priťahovať“ je čistá manipulácia. Príťažlivosť nie je za odmenu za dobré správanie, to nie je bicykel za samé jednotky na vysvedčení. Príťažlivosť je alebo nie je. Podľa mňa je váš vzťah viac kamarátstvo než láska a nemyslím si, že bude mať dlhé trvanie. Pretože ak po pol roku chodenia nemáte uspokojivý sexuálny život a ani ste sa nesnažili ho mať, nie ste asi v tejto oblasti jeden pre druhého ten najvhodnejší partner. No a ak po pol roku chodenia spôsobia vaše ťažké chvíle to, že vám partner oznámi, že ho nepriťahujete, tak to jednoducho nebola láska. Je mi jasné, že existuje mnoho podôb, akým dvojice spolu fungujú, a ťažké je určiť, čo je a čo nie je normálne, keď si však predstavím, po čom asi vnútorne všetci túžime a čo potrebujeme, tak by som to určite sformulovať vedel a vy určite tiež. A medzi tými nemnohými bodmi, bez ktorých to vo vzťahu nejde, by určite bolo: 1. svojho partnera/partnerku priťahujem a on/ona priťahuje mňa, a nie je to len vtedy, ak sa o to príšerne zo všetkých síl snažíme, 2. ak má jeden z nás problémy, ten druhý pri ňom stojí a podporí ho a netrestá ho neskôr za to, že musel byť oporou. A to je všetko podstatné. Tým vás, samozrejme, nechcem odhovárať od toho, aby ste sa snažili byť milá a prekvapovali priateľa spodnou bielizňou. To je veľmi chvályhodné. To, čo na tom nesedí, je tá podmienka, že to robíte, aby ste sa za zásluhy možno stali pre priateľa žiaducou. A to je jednoducho nezmysel. Na vašom mieste by som tú sexy bielizeň nevyhadzoval, ale asi by som zvoľnil tempo a netlačil tak na pílu. Snažte sa byť úžasná partnerka asi do tej miery, ako sa snaží váš priateľ. Neinvestujte priveľa, pretože na vzťah treba dvoch a určite nie konšteláciu, kde jeden dáva podmienky a druhý sa ich snaží splniť. Mám taký pocit, že váš priateľ je buď príliš ľahostajný, alebo primálo zamilovaný na to, aby váš vzťah mohol fungovať, ale môžem sa mýliť. Čas ukáže a myslím, že to ani nebude dlho trvať.