Sobáš nie je jediný životný cieľ

Mám 22 rokov. S priateľom som od 18, teda 4 roky. Svoj problém vidím v tom, že každý kto vie, že mám priateľa, sa ma pýta, kedy sa budem vydávať a ja len tak ako taká krava po štyroch rokoch chodenia odpovedám, že tak skoro asi nie, a hneď si aj pomyslím, že neviem, či sa vôbec niekedy vydám, pretože som s niekým, kto si ma pravdepodobne vziať vlastne asi nechce a neviem, o čo mu ide. A tak sa len dívam na to, ako sa kamarátky alebo spolužiačky postupne vydávajú a čakajú bábätko, a ja, ktorá by som pre svojho partnera spravila čokoľvek, pretože ho veľmi milujem a vážim si ho, musím byť spokojná iba s tým, že príde a odíde a znova príde a odíde. Som z toho veľmi smutná. Nechcem ho do ničoho tlačiť. Viem, že to nie je správne, ale mal by aspoň vedieť, že ma to trápi a vlastne preto mu nedokážem veriť, že nečaká na inú. Pokúšala som sa som o tom hovoriť, ale výsledok je stále asi iba taký, že čo mi zase je. Sme spolu dlhšie než tie ostatné kamošky so svojimi priateľmi a ja nedokážem pochopiť, prečo sa ony vydávajú a ja nie. Či som až taká hrozná, že ma priateľ nechce, alebo ja už neviem. Keď sa ma niekto spýta na to, kedy sa budem vydávať, cítim sa zle a trápne, že sa nemôžem pochváliť aj ja, a že bohvie dokedy to tak bude. Bolí ma to, pretože chcem byť s ním. A bolelo by ma asi ešte viac to, keby ma po tom všetkom len tak odkopol. Nechce sa so mnou o tom ani baviť. Neviem, čoho sa bojí.
Silvia (22)

Neviem, či je priateľ tvojím rovesníkom, ale ver mi, že chalan, čo má 22 rokov, alebo trochu viac sa absolútne netúži ženiť a jeho láska k dievčaťu s tým nemá nič spoločné. Jednoducho sa tak strašne neponáhľa z jednej etapy života do druhej. A tebe, Silvia, by som poradil to isté. Nenechaj sa vystresovať tým, že okolo teba prebiehajú svadobné a tehotenské prípravy. Nemám nič proti manželstvám, ale hrnúť sa do toho v dvadsiatich dvoch rokoch signalizuje, že tie dievčatá nemajú iné životné ciele, len sa rýchlo vydať a byť tou najkrajšou mamičkou s kočíkom v okolí. A potom čo? Potom začnú premýšľať, čo v živote im utieklo, kde sú tie iné alternatívy, ktoré nevyskúšali a či náhodou za susedovým plotom nie je tráva zelenšia. Vydať sa v mladom veku často znamená byť aj rozvedená v mladom veku a potom s deťmi v závese dobiehať to, čo sa malo absolvovať za slobodna. Predýchaj to, upokoj sa a uvedom si, že existuje množstvo ľudí, ktorí si v dvadsiatich dvoch vôbec nerobia ťažkú hlavu z toho, či sa vydajú, ale z toho, či ich zoberú na kurz, či stihnú lietadlo, či vyhrajú súťaž, alebo či spravia štátnice. Tvoja hodnota nesúvisí s tým, či si vydatá, tvoju spokojnosť so životom nesmie mať v rukách tvoj partner, tvoja prehra či výhra vôbec nesmie byť zviazaná s tým, či ťa tvoj priateľ požiada o ruku, alebo sa stratí a zmení si telefónne číslo. Chceš byť v pohode? Zmeň okruh priateliek. Chceš, aby ťa tvoj priateľ (alebo niekto iný na to vhodný) požiadal o ruku? Začni sa zaoberať niečím celkom iným. Vymysli si školu, ktorú chceš študovať, koníček, ktorému sa chceš venovať, krajinu, ktorú chceš navštíviť. Tón tvojho listu je taký, že by odplašil hocijakého chlapíka nastaveného na ženenie. Muži sa neženia vtedy, keď zistia, že to jediné chce ich vyvolená. Muži sa ženia vtedy, keď majú pocit, že druhú takú už nestretnú, že ona je taká výnimočná, že by ju mohli stratiť, ak by ju pevne nedržali, že ona má čo ponúknuť svojmu mužovi, svojim deťom aj celému svetu a hlavne, keď sú tí muži sami vnútorne pripravení a nastavení na to byť manželmi a otcami – čo je asi tak o päť až desať rokov neskôr než ich spolužiačky. Takže ak sa ťa niekto nabudúce opýta, kedy sa budeš vydávať, pokojne mu odpovedz, že vtedy, keď sa vrátiš z Nepálu a vtedy, keď sa rozhodneš, koho by si si tak zobrala. Nežijeme v devätnástom storočí, keď sa vydajom končila snaha dievčaťa urobiť niečo so svojím životom. Rob so svojím životom niečo teraz a nezávisle od toho, či si vydatá, alebo slobodná, a nakoniec budeš aj manželkou a možno omnoho šťastnejšou, než keby si to uponáhľala v strachu, že keď to nebude teraz, tak to nebude nikdy.